Inštruktorka sociálnej rehabilitácie: Ľudia po mozgovej príhode potrebujú vrátiť pocit vlastnej hodnoty

Ľudia dokážu vďaka medicíne a včasnej správnej pomoci prežiť vážny úraz hlavy, chrbtice alebo cievnu mozgovú príhodu, ale zvyčajne sa nanovo učia základné veci. Sedieť, chodiť, obliecť sa, postarať sa o seba. Zvládnuť tieto výzvy im pomáha aj Zuzana Blaho Nagy.

Zuzana Blaho Nagy (zdroj: archív Z. B. N.)

Ergoterapiu laicky chápeme ako terapiu prácou. Môžu ľudia s poškodeným mozgom v dôsledku úrazu alebo inej diagnózy pracovať? Alebo je ergoterapia niečo iné?

Určite to nie je doslova práca, aj keď s pacientmi robíme aktivity, ktoré ich môžu stáť istú námahu. Pri dosahovaní cieľa, ktorým je zlepšiť kognitívne a motorické schopnosti pacienta, aby sa mohol vrátiť do domáceho prostredia a do každodenného života, využívam rôzne metódy, napríklad arteterapiu, muzikoterapiu, ale napríklad aj záhradníčenie vo vyvýšených záhonoch.

Každý človek je iný a zároveň u neho úraz alebo cievna mozgová príhoda zanechala iné dôsledky. Ako zisťujete, ktorý pacient čo potrebuje?

V prvom rade vychádzam z informácií od kolegov – lekárov, fyzioterapeutov, logopédky, prípadne psychologičky. Ergoterapia sa prelína so všetkými oblasťami a preto musíme spolupracovať. Pokiaľ ide o stav kognitívnych funkcií, ten zisťuje pomocou rôznych testov. Základom je však vždy rozhovor s pacientom o jeho stave, potrebách a problémoch.

Už len z reakcie na jednoduchý pokyn „vezmite modrú kocku pravou rukou a posuňte ju doľava“ dokážem odčítať veľmi veľa informácií, s ktorými potom pracujem – či rozumie, čo mu hovorím, či vie, ktorá je pravá a ľavá strana, spôsob, ako uchopí kocku a ako s ňou manipuluje... To všetko mi napovedá o tom, čo a ako môžeme ďalej rozvíjať.

Pacienti, s ktorými pracujete, často trpia depresiou, veď v okamihu prišli o život, ktorý poznali a musia sa vyrovnať s nepríjemnou realitou, že možno už nikdy nebude taký ako pred tým. Majú chuť na rôzne hry a aktivity? Ako ich vôbec dokážete motivovať?

Pri výbere aktivít vychádzam z aktuálneho stavu pacienta a využívam informácie, ktoré mi o sebe sám prezradil – o svojich koníčkoch, záujmoch, práci či rodine.

Napríklad ho viem ľahšie namotivovať, aby išiel von na vzduch, keď mu ponúknem možnosť záhradkárčiť vo vyvýšených záhonoch pred budovou nemocnice, keďže viem, že má záhradku, ktorej sa pred porážkou s láskou venoval.

Pacient uvidí, že sa svojej záľuby nemusí úplne vzdať, ani keď je na vozíku. Takéto pozitívne impulzy výrazne pomáhajú pri jeho fyzickej, psychickej aj sociálnej rehabilitácii.

Tento rozhovor nájdete aj v septembrovom čísle mesačníka SME ženy, ktoré je v predaji do 30.9.

Vo veľkej sále Špecializovanej nemocnice FBLR, kde pracujete, to vyzerá tak trocha ako v detskom kútiku. Je tu množstvo predmetov rôznych farieb a tvarov. Aj tie slúžia na terapiu? Čo pomáhajú zlepšiť?

Mnoho týchto pomôcok slúži na rozvoj jemnej motoriky a kognitívnych funkcií pacientov. Nájdete tu množstvo farebných predmetov rôznych tvarov a materiálov, s ktorými dokáže skúsený ergoterapeut vymyslieť nespočetné množstvo aktivít tak, aby zapájali naraz viacero zmyslov.

Ale využívame napríklad aj prvky muzikoterapie. Pacienti majú k dispozícii rôzne bubny, rumba gule, paličky, triangel, činely, xylofón a iné hudobné nástroje, na ktorých majú za úlohu zopakovať nejaké rytmické cvičenia.

Trénujú si nimi úchop, schopnosť sústrediť sa a pamäť, ale takisto si cibria zrak, sluch a hmat. Na podporu pamäti a ďalších zmyslov pacienti s obľubou využívajú aj biblioterapiu, arteterapiu a tréningy pamäti, to všetko je súčasťou ergoterapie.

Ste aj inštruktorkou sociálnej rehabilitácie. Čo to znamená? Učíte ľudí umyť sa, obliecť?