Po dvoch mesiacoch letných prázdnin sa opäť začala škola a s ňou aj žiacke povinnosti. Ako vnímať predovšetkým potreby detí a zvládnuť školský rok o niečo ľahšie? Vezmite si inšpiráciu od učiteľskej osobnosti roka, špeciálnej pedagogičky voľnočasového klubu aj od skúsenej farmaceutky. Ich pohľad na vec sa vám rozhodne bude hodiť.
Kto je Michaela Babejová (31)?
- Učiteľka na prvom stupni ZŠ s MŠ M. R. Štefánika v obci Budimír pri Košiciach a laureátka ocenenia Učiteľská osobnosť Slovenska za rok 2023.
- Hoci je škola, na ktorej učí, na prvý pohľad úplne „obyčajná“, prístup, akým jej pedagógovia vedú deti k vzdelaniu, je v tom najlepšom slova zmysle nekonvenčný. Pri výučbe stavajú na tradičných hodnotách, akými sú zodpovednosť, čestnosť a starostlivosť, učia ich empatii, komunikácii a vzájomnému rešpektu a podporujú v nich ich individuálne schopnosti, nadanie a pozitívne stránky.
- Sama Michaela hovorí, že jej cieľom je byť pre deti sprievodcom na ich ceste za poznaním viac než byť mentorom.
Michaela Babejová (zdroj: archív M. B.)Keď sa vrátime na začiatok vašej profesijnej trajektórie, základná otázka asi je, čo vás inšpirovalo, že ste sa rozhodli venovať sa deťom?
V tomto smere som asi pomerne klasický prípad. Odkedy si pamätám, túžila som byť učiteľkou. Presnejšie, učiteľkou na prvom stupni, na vidieckej škole. A tento sen sa mi do bodky splnil. Čiastočne ma ovplyvnilo aj to, že som rada čítala príbehy Anny zo Zeleného domu, ktorá bola tiež učiteľkou a ako postava mi je veľmi blízka.
A dobrý základ pri budovaní mojej cesty boli tiež rodičia. Nie som z pedagogickej rodiny, no odmalička ma sprevádzalo to, že mali učiteľov vo veľkej úcte a ich prácu si veľmi vážili, takže som to vždy vnímala ako dôstojné a krásne povolanie.
Učíte sedem rokov a za rok 2023 ste dokonca získali ocenenie Učiteľská osobnosť Slovenska. Na čo by mal podľa vás učiteľ dbať pri vzdelávaní a formovaní detí?
Základom by podľa môjho názoru malo byť rozvíjanie životných zručností. To je vec, ktorá je univerzálne prínosná pre všetky deti bez ohľadu na to, kde a akú školu navštevujú. Je to dôležité pre mestské dieťa, ktoré chodí do súkromnej školy, ako aj pre dieťa z malej obce, prípadne z marginalizovanej skupiny. Zásadná je aj spätná väzba, akú dieťa dostáva.
Mala by byť konštruktívna a podporná, aby vedelo, kde má silné stránky, na ktorých môže stavať, ale aj priestor na rozvoj. Zároveň by malo dostať pomocnú ruku, aby mohlo objavovať a napredovať. Veľmi by som si želala, aby bolo súťaženie a porovnávanie medzi deťmi nahradené oceňovaním a podčiarkovaním ich výnimočnosti.
Kľúčové je neporovnávať deti medzi sebou, ale porovnávať dieťa v čase s ním samým. Aby sme sa mohli spoločne pozrieť na to, kde bolo, kde je teraz a kde by ešte mohlo byť. Tešiť sa spolu s ním z jeho úspechov a toho, čo všetko sa už naučilo a zároveň sa zamerať na to, ako mu môžeme pomôcť, aby sa ďalej posúvalo.
Tento článok nájdete aj v septembrovom čísle mesačníka SME ženy, ktoré je v predaji do 30.9.
Keď sa pozrieme okolo seba, dnešná doba je celá o porovnávaní sa. Do porovnávania sa s nejakým ideálom nás tlačia filmy, reklamy aj sociálne siete. Dá sa vôbec v takomto svete deti naučiť, aby sa miesto porovnávania sa s inými zamerali na seba a svoju cestu?
Myslím si, že rásť bude to, čomu budeme venovať svoju pozornosť. Ak budeme príliš tlačiť na to, že sa nemá porovnávať, paradoxne, zhoršíme to. Za oveľa lepšie riešenie považujem, ak v deťoch podporíme ich silné stránky.
Viac na Artmama.sk
Viac na Tortyodmamy.sk
Viac na Nanicmama.sk
