Ak dieťa nerado číta, môže byť lákavé dať mu s touto aktivitou pokoj, ale z dlhodobého hľadiska to preň nebude znamenať pozitívny efekt.
Genevieve McArthurová z Austrálskeho centra pre rozvoj gramotnosti pripomína, že vo väčšine zamestnaní je dôležité vedieť čítať a písať. A platí to aj pre remeslá. Človek totiž musí vedieť čítať pokyny, vypĺňať rôzne formuláre aj získať osvedčenia.
„Keď sa dieťa naučí čítať, musí cvičiť, aby v tom bolo dobré - alebo aspoň dostatočné. Preto je dôležité, aby malo čítanie rado. Alebo k nemu aspoň nemalo nenávistný vzťah,“ vysvetľuje McArthurová.
V texte na odbornom portáli The Conversation radí, ako s tým vedia pomôcť rodičia. Slovenskí odborníci zas vysvetlia, ako pracovať s dieťaťom s dyslexiou.
V texte sa dočítate:
- Čo hovoria dáta o obľube čítania.
- Prečo deti nerady čítajú.
- Čo môže urobiť rodič.
- Ako podporiť čítanie u dieťaťa s dyslexiou.
Deti neobľubujú čítanie
Dáta ukazujú, že čítanie nepatrí medzi aktivity, ktoré majú deti v obľube.
Vlaňajší britský prieskum ukázal, že viac ako polovica detí vo veku od osem do osemnásť rokov vo voľnom čase nerado číta. V USA len štrnásť percent trinásťročných žiakov uvádza, že čítajú pre zábavu takmer každý deň. Aj keď je situácia v Austrálii o trochu lepšia, napriek tomu približne tridsať percent detí od päť do štrnásť rokov tvrdí, že nečíta pre potešenie.
Na Slovensku veľmi rado číta dvadsaťdeväť percent žiakov a dvadsaťšesť percent túto činnosť nemá rado. Zistil to medzinárodný výskum čitateľskej gramotnosti žiakov štvrtého ročníka základných škôl (PIRLS 2021).

Ten zároveň ukázal, že deti ktoré vidia dospelých čítať pre potešenie alebo rôznymi spôsobmi využívať písaný text, môžu zrkadliť toto správanie. Žiaci rodičov, ktorí veľmi radi čítajú, mali aj vyšší priemerný výkon v čítaní ako tie, ktorých rodičia nemajú ku knihám až taký vrelý vzťah.
Na Slovensku má tridsaťdva percent detí rodiča, ktorý veľmi rád číta. Títo žiaci dosiahli skóre na úrovni 554 bodov. Tí, ktorých rodičia uviedli, že do určitej miery radi čítajú (47 percent), dosiahli 528 bodov. Výkon detí, ktorých rodič nerád číta (21 percent) bol na úrovni 504 bodov.
PIRLS z roku 2016 tiež ukázal, že tretina žiakov pochádza z domácností, ktorá má v knižnici najviac dvadsaťpäť kníh.
Pátranie po dôvode
Ak máte dieťa, ktoré sa zdráha čítať, McArthruová odporúča hľadať dôvod.
„Dobrým začiatkom je zamyslieť sa nad tým, ako dieťa rozpráva či hovorí o čítaní,“ radí.
Je možné, že sa nevníma ako dobrý čitateľ. Tento dojem si mohlo vytvoriť na základe vlastného pozorovania alebo spätnej väzby od ostatných. To v ňom môže vyvolávať obavy či dokonca strach z čítania, najmä pred inými ľuďmi. Keďže sa nechce cítiť zle, činnosti sa vyhýba.
Skúste sa s ním o tom nenútene porozprávať.
„Ak sa obávate, že by sa to mohlo skončiť hádkou alebo vyjadrením: 'Ja neviem, jednoducho to neznášam', obráťte sa na učiteľa,“ odporúča McArthurová s tým, že ten by vám mohol priblížiť, na akej úrovni má čitateľské schopnosti.

Odborníčka zároveň pripomína, že aj keď dieťa nemá s čítaním žiadne problémy, stále ho nemusí mať rado. Je totiž možné, že ho viac zaujíma počítač, šport alebo hudba, alebo v ňom nevidí zmysel.
McArthurová konštatuje, že znechutenie z čítania môže prísť aj vtedy, keď si dieťa vybralo príliš ľahký alebo naopak priťažký text. Kým ten prvý ho nudí, druhý ho demotivuje.
V prvom prípade odborníčka radí vyzdvihnúť úroveň čitateľských schopností dieťaťa a navrhnúť hľadať niečo zaujímavejšie. Pri náročnej knihe môžete ponúknuť, že im pomôžete pri samotnom čítaní.
„Časom sa obaja naučíte, ako nájsť texty, ktoré nie sú ani príliš ľahké, ani príliš ťažké,“ hovorí McArthurová.
Aktivita rodiča
Spoluzakladateľka slovenskej detskej digitálnej knižnice KUBO Jana Baginová v rozhovore pre SME rodičom odporúča vytvoriť si rituál spojený s čítaním.
„Napríklad, že si rodina zvykne niečo prečítať pred zaspávaním alebo pri cestovaní v aute či vo vlaku. Teda vždy, keď je voľný čas na vytiahnutie knihy. Dieťa si to zapamätá a spojí s príjemnou emóciou, ktorú s rodičmi zažívalo,“ vysvetľuje.
Jej manžel a ďalší zo zakladateľov Ondrej Bagin dopĺňa, že dôležité je tiež nájsť knihu, ktorá dieťa témou zaujíma a nevnucovať mu svoje predstavy.
To odporúča aj McArthurová. „Skúste ho vziať do miestnej knižnice alebo do kníhkupectva, aby si mohlo vybrať vlastnú knihu,“ navrhuje. Mali by ste sa zaujímať o záľuby svojich detí.
Bagin dodáva, že rodič sa nemusí báť ani tých jednoduchších kníh. „Dôležitejšie je, aby to dieťa chytilo a bavilo. Až následne zistí, že kniha je zaujímavým zdrojom zábavy a neskôr aj informácii,“ hovorí.
Podľa Baginovej rodičia môžu deťom ponúknuť knihy aj v iných ako papierových formách, napríklad ako audioknihy či e-knihy.
McArthurová radí nájsť zmysluplný cieľ pre čítanie, napríklad prečítať všetky knihy zo série alebo sa niečo nové naučiť. Zároveň by ste mali podporovať sebestačnosť dieťaťa pri čítaní, teda jeho presvedčenie, že si dokáže naplniť svoje čitateľské ambície.
„Snažte sa vyhnúť prejavom sklamania, ak je jeho pokrok pomalý. Pýtajte sa, čo sa čítaním dozvedeli,“ dodáva odborníčka.
Čítanie s dyslexiou
Pri špecifickej vývinovej poruche čítania - dyslexii, môže mať dieťa v prvom ročníku viacero problémov. Tie sa netýkajú len jeho schopnosti čítať, ale aj tvoriť vety či porozumieť textu.
Špeciálna pedagogička Jana Gajarská v rozhovore pre SME hovorí, že pri tejto poruche musí nastúpiť cielená intervencia a spolupráca s rodičom. Ten sa zvykne s dieťaťom učiť tak, že mu číta a ono sa učí počúvaním. Avšak nie všetky deti majú takúto pomoc.

„Ich rodičia si myslia, že sú hlúpe alebo lenivé. Aj niektorí učitelia k tomu môžu skĺznuť a myslia si, že pomôže, ak budú viac čítať. Lenže čím viac čítajú, tým k tomu majú väčší odpor, pretože im to nejde,“ upozorňuje.
Pri dlhom texte sa môže stať, že už pri tom treťom-štvrtom riadku dieťaťu písmenká behajú a ono je z toho vyčerpané, preto sa vzdá alebo naštve.
Centrum poradenstva a prevencie Zvolen odporúča pri mladších deťoch prácu s písmenami z rôzneho materiálu, ako sú polystyrén, drôt či plastelína. Rodičia môžu využiť aj písmenkové pexeso či rôzne tabuľky s abecedou.
Pri starších deťoch zase radí, aby s nimi rodičia doma čítali na striedačku, po vete alebo odstavci. Pri literatúre môže s čítaním pomôcť aj vytváranie myšlienkových máp.