Psychoterapeutka LILIANA ŠIMEČKOVÁ hovorí, že je dôležité oddeľovať dieťa od jeho správania, aby vedelo, na čom má pracovať a čo zlepšiť.
„Ak niekomu povieme, že je lenivý, je to len naše hodnotenie. Nemusí mu to padnúť dobre, lebo môže byť napríklad len unavený či pred chorobou. Hodnotenie a nálepkovanie nás vo vzťahu vzďaľuje a nijako nám nepomáha,“ hovorí v rozhovore pre SME.
V rozhovore sa dočítate:
- Prečo deti nepočúvajú.
- Prečo niektoré poslúchnu, až keď na nich rodič zvýši hlas.
- Prečo je potrebné dieťa nahlas oceniť.
- Ako odmeniť vhodné správanie.
- Či vieme docieliť, aby nás dieťa poslúchlo na prvýkrát.
- Prečo sa dieťa na návšteve správa ukážkovo a doma s ním je problém.
- Čo robiť, ak sa nevie správať v spoločnosti.
- Či je potrebné, aby sa rodič cítil zle, ak na dieťa zvýši hlas.
Prečo deti nepočúvajú?
Je dôležité pochopiť, čo presne znamená „neposlušnosť“ v očiach rodiča. Dôležité je venovať pozornosť tomu, ako ju opisuje, ako vyzerá a ako k nej dochádza. Niekedy je jej vnímanie zaťažené únavou rodiča, jeho preťažením a citlivosťou. Vtedy môže nadobudnúť pocit, že výchovu dieťaťa nezvláda.
Rodič potrebuje vedieť a mať istotu, že dieťa naozaj počuje a rozumie tomu, čo od neho chceme.
Niektoré deti môžu mať aj vývinové oslabenie. Pokiaľ má dieťa oslabené sluchové vnímanie a pozornosť, tak sa to u neho môže prejaviť v tom, že si nedokáže zapamätať dlhú či viackrokovú inštrukciu a unikne mu celok. Rodič sa môže hnevať a reagovať krikom, ale dieťa za to naozaj nemôže.
Psychologička radí rodičom: Deti na školu pripravujte hravo, pri varení či na nákupe Čítajte Niekedy sú deti zaujaté hrou či činnosťou, a preto nereagujú na pokyny rodiča – to však nemusí znamenať neposlušnosť. V takomto prípade je riešením nadviazanie očného kontaktu a uistenie sa, že nás vníma a až potom na neho hovoriť.
Deti si tiež môžu prispôsobovať pravidlá a nastavovať si vlastné hranice, čo môže byť vnímané ako neposlušnosť.
Niekedy ide o nedorozumenie vo vnímaní vzájomných potrieb, rodič a dieťa v nich nemusia byť zladení.
Kedy dieťa rozumie tomu, čo od neho chceme?
S nástupom logického a abstraktného myslenia okolo 11. roku života začína dieťa uvažovať inak. Dovtedy často veci prežíva viac cez seba, má pocit, že ak sa raz niečo stalo, tak je to nemenné. Potrebuje neustále vysvetľovanie, mať odozvu a vnímať zmysel svojho fungovania. Dieťa sa učí aj sociálnym a modelovým učením, pričom veľký vplyv naň má, ako je rodič zorientovaný vo svojich potrebách a istotách. Je dôležité, aby si rodič bol istý sám sebou a bol pre dieťa oporou.
Prečo niektoré deti poslúchnu, až keď na nich rodič zvýši hlas?
Všetci prirodzene reagujeme na nejaký krik, otáčame sa a zbystríme pozornosť.
To, na čo sa teraz pýtate, je len vrcholom ľadovca, teda niečo zjavne viditeľné. Potrebujeme vedieť, čo správaniu predchádzalo. Zistiť, či to nie je niečo prevzaté, napríklad, že dieťa muselo veľmi plakať, aby rodič za ním prišiel a reagoval na jeho potreby. Môže to byť niečo, čo si osvojilo a vníma to tak, že až keď zvýši hlas, tak sa mu venuje pozornosť.
Pre rodiča je dôležité vedieť, na aký typ správania u svojho dieťaťa upriamuje pozornosť, pretože tento typ správania sa posilňuje a ono má potom tendenciu pretrvávať.
Koľkokrát by sme mali zopakovať požiadavku, kým na dieťa zvýšime hlas?
Viac na Tortyodmamy.sk
Viac na Artmama.sk
Viac na Nanicmama.sk
