Sarah Arató: Niekde vnútri cítim, po čom túžim aj čo je pre mňa správne. Niekedy sú tieto

„Veľmi rada nič nerobím,” prezrádza o sebe slovenská herečka SARAH ARATÓ. Hovorí však, že na to, aby mohla byť pohodlná, potrebuje aj niečo urobiť a musí si to aj naplánovať.

To, že bude herečkou, vedela odjakživa. „A aj som si to odmakala,“ usmieva sa. Práve preto jej neprekáža, že leto až také pohodlné nemá: po večeroch hrá v divadle, cez deň natáča. Ale na dovolenku s priateľom si čas našla.

Kto je Sarah Arató (30)?

je slovenská divadelná a televízna herečka, známa zo seriálov Červené pásky, Druhá šanca či Dunaj, k vašim službám.
Účinkuje v divadle Astorka.
Vyštudovala hudobno-dramatický odbor na konzervatóriu a Vysokú školu múzických umení v Bratislave.
Vyrastala v Stupave, neskôr v hlavnom meste.
O svojom exotickom mene hovorí, že je typickým mixom nášho stredoeurópskeho priestoru.

Ako trávite leto?

Z väčšej časti pracovne. Začiatkom leta som dostala príležitosť byť prvýkrát súčasťou Letných shakespearovských slávností na Bratislavskom hrade.

Do polovice júla ste ma mohli vidieť v role Kataríny zo Skrotenia zlej ženy. Bol to pre mňa obrovský zážitok. Okrem samotnej postavy, ktorá je naozaj kráľovská, ma veľmi bavilo vyskúšať si broadwayský štýl – teda hrať každý večer rovnaké predstavenie, to bolo pre mňa úplne nové. Zároveň sa zišla skvelá partia, ľudia z rôznych divadiel a škôl a veľmi sme si porozumeli. Dá sa povedať, že sme si vytvorili taký detský letný tábor na Hrade.

Popritom natáčam Druhú šancu a Dunaj, k vašim službám. Na oba projekty sa môžu diváci tešiť už v septembri.

V rámci Letných shakespearovských slávností na Bratislavskom hrade vás obsadili do úlohy Kataríny v hre Skrotenie zlej ženy. Kedysi sa vo Feldekovom preklade hra volala Skrotenie čertice. Katarína je typ ženy, ktorá bezočivo odvráva. Cítite sa v tomto význame v niečom podobná tejto postave?

V mnohom sa cítim podobná Kataríne. Myslím, že som rovnako ako ona do veľkej miery odvážna, mám rada veci po svojom a občas aj bezočivo odvrávam. Ale necítim sa ako zlá žena!

Dnes by sme tento typ žien nazvali emancipovaná. Či je to pre niekoho urážkou, už nechám naňho. A myslím, že o tom sme sa snažili aj hrať: či aj dnes sú emancipované ženy ešte stále vnímané ako zlé.

Čo pre vás presne znamená byť emancipovanou?

Poznať svoju hodnotu. Z môjho života by som vybrala, že mám svoje názory a nechám si priestor pre vlastné rozhodnutia. Zároveň sa snažím mať dostatok rozumu a pochopenia, aby som si vedela v správnej chvíli nechať poradiť či pomôcť.