Americká podnikateľka, ktorá obhájila hodnotu tradičných potravín, dokázala bežať silou mysle a predbehla trendy v stravovaní o celé dekády.

Margaret Rudkinová (1897 – 1967) sa ako Margaret Fogartyová narodila v New Yorku do rodiny ísrkeho pôvodu. V mladosti sa rozhodla zamerať svoje štúdium na financie a ako usilovná študentka bola valedictiorian (čestne zvolená na prednesenie rozlúčkovej reči maturantov). Po škole si našla zamestnanie v banke, neskôr zmenila zamestnanie odchodom na Wall street do investičnej spoločnosti.
Tam spoznala svojho manžela, burzového makléra Henryho Rudkina. Zosobášili sa v roku 1923. O tri roky neskôr sa rozhodli presťahovať na vidiek a postaviť si tam tradičnú farmu. Manželia si vybrali očarujúci pozemok v susednom federálnom štáte Connecticut v háji plnom stromov druhu tupelo lesné.
Tento druh má prezývku pepperidge, svoje nové sídlo teda nazvali Pepperidge farm. Prichádzajúca veľká hospodárska kríza podnietila manželov, aby definitívne opustili New York a bez akýchkoľvek skúseností, no s otvorenosťou voči novému začali farmársky život.
PRÍRODNÁ STRAVA PRE CHORÉHO SYNA
Podľa Margaretiných vlastných spomienok zachytených v jej kuchárskej knihe bola nová práca – výchova troch detí, pestovanie a chov – naplňujúca, plná výziev a uspokojujúcich výsledkov. Prvá výroba potravín, do ktorej sa Rudkinovci pustili, bolo spracovanie mäsa z ich zvierat, nie pečenie. No v roku 1937 sa zhoršil zdravotný stav ich najmladšieho syna, trápili ho alergie a astma.
Margaret sa rozhodla okrem liekov vyskúšať prírodnú stravu z nespracovaných potravín. Nápad išiel proti vtedajším trendom – vysoko spracované potraviny boli vnímané ako najlepšie. Ich trvanlivosť, vzhľad a chuť boli vďaka prídavným látkam skutočne na vyššej úrovni oproti nespracovaným.
Tento článok nájdete aj v augustovom čísle mesačníka SME ženy, ktorý je v predaji do 31.8.

Bohužiaľ, na ich rizikové vlastnosti sa začalo poukazovať oveľa neskôr ako v 30.rokoch 20. storočia. Okrem ovocia a zeleniny z farmy sa Margaret rozhodla prvýkrát upiecť chlieb, podľa nejasných spomienok na to, ako ho kedysi piekla jej stará mama. Bol to jednoduchý recept z výlučne prírodných surovín a nemal to byť populárny biely chlieb, ale celozrnný chlieb z čerstvo namletej múky. A čo bolo výnimočné, Margaret chcela, aby to bol chlieb chutný – nielen pre deti, ale i pre dospelých.