Napriek zlej reputácii je klamstvo jednou zo súčastí spoločenského života. Štúdie ukázali, že takzvané „nevinné lži“ patria do sociálnej štruktúry. Mnohí dospelí klamú niekedy v dobrom, aby ochránili city inej osoby. Ani u detí nie je klamanie zriedkavé.
Medzinárodný tím ekonómov teraz skúmal vplyv sociálneho prostredia a štýl výchovy na frekvenciu detských klamstiev.
„Vyššiu mieru čestnosti sme zistili u detí, ktorých rodičia sú vo výchove starostlivejší a v rodinnom prostredí je vyššia miera dôvery,“ vysvetľuje jeden z autorov štúdie výskumník Johannes Abeler z Univerzity v Oxforde.
To, čo dnes robí službu vám, sa môže v budúcnosti obrátiť proti vášmu dieťaťu Čítajte Výsledky štúdie uverejnené v časopise The Economic Journal tiež ukázali, že deti z domácností s vysokým sociálno-ekonomickým statusom sú úprimnejšie v porovnaní s tými, ktoré vyrastajú v neistejších podmienkach.
V texte sa dočítate:
- Ako výskumníci testovali klamanie.
- Čo na klamanie má vplyv.
- Prečo klamanie patrí k vývinu.
- Ako viesť deti k pravde.
Testovaná vzorka
Výskum sledoval deti a ich rodiny z Kolína nad Rýnom a Bonnu. Vedci z univerzít vo Würzburgu, Bonne a Oxforde sa zamerali najmä na žiakov zo socioekonomicky znevýhodnených domácností.
Rodiny s deťmi narodenými od septembra 2002 do augusta 2004 pozvali v roku 2011 do panelovej štúdie. V prvej vlne štúdie sa zúčastnilo viac ako 700 rodín, ktoré poskytli informácie o svojom príjme, úrovni vzdelania a o tom, či obaja rodičia žijú v spoločnej domácnosti. K tomu bol pripojený prieskum o výchovnom štýle a správaní detí a rodičov.
Neúspech pri prijímačkách dieťaťu nevyčítajte. Aktívne počúvajte a vnímajte, čo prežíva Čítajte Následne do mentorského programu náhodne pozvali 212 detí zo sociálne alebo vzdelanostne znevýhodnených rodín. Išlo o domácností s nízkym príjmom, v ktorých ani jeden z rodičov nemal vysokú školu alebo bol rodič samoživiteľ. Na programe sa nezúčastnilo 378 detí, ktoré vyrastali v porovnateľných podmienkach, tie tvorili kontrolnú skupinu.
Cieľom programu bolo rozšíriť obzory dieťaťa cez sociálnu interakciu s opatrovateľom a poskytnúť mu príjemné a dôverné prostredie. Ide o dôležitý faktor pri rozvíjaní čestnosti, pretože umožňuje deťom zažiť dlhodobé výhody hovorenia pravdy.
Experiment s hádzaním kociek
Čestnosť testovali pomocou veľmi jednoduchého experimentu. Deti požiadali, aby hodili kockou a pred hodom predpovedali číslo, ktoré ukáže. Ak sa predpoveď a výsledok zhodovali, dostali malú sumu peňazí. Nebolo pritom kontrolované, či ich predpoveď bola správna alebo nie. Mohli si byť tak isté, že ich pri klamstve neodhalia.
Deti a lži
- Deti sa môžu naučiť klamať už v ranom veku, zvyčajne okolo troch rokov.
„Vtedy si deti začínajú uvedomovať, že im nečítate myšlienky, takže môžu hovoriť veci, ktoré nie sú pravdivé, bez toho, aby ste to vždy vedeli,“ vysvetľuje austrálsky výchovný web pre rodičov Raising children.
- Deti viac klamú vo veku štyri až šesť rokov. Môžu sa zlepšiť v klamaní tým, že prispôsobia výraz tváre a tón hlasu tomu, čo hovoria.
„Ak deti požiadate, aby vysvetlili, čo hovoria, zvyčajne sa priznajú,“ uvádzajú odborníci na webstránke.
Zdroj:Raising children
„Ak by všetci hovorili pravdu, presnú predpoveď by dala približne jedna šestina účastníkov, teda asi 16,7 percenta,“ vysvetľuje Abeler.
V skutočnosti však viac ako 60 percent tvrdilo, že predpoveď a výsledok kocky sa zhodujú. To znamená, že veľká časť detí musela klamať.
Rozdiely v miere „ochoty klamať“ sa ukázali, keď sa vedci pozreli na sociálne zázemie detí.
Vedcom sa potvrdila aj ich hypotéza.
„Deti, ktoré sa zúčastnili na mentorskom programe, boli celkovo úprimnejšie,“ vysvetľuje Fabian Kosse z Univerzity vo Würzburgu.
Zatiaľ čo 58 percent kontrolnej skupiny podvádzalo, v mentorovanej skupine to robilo 44 percent.
Podľa výskumníkov tento efekt hovorí o úspešnosti mentorského programu. Keďže štúdia sa uskutočnila približne štyri roky po tom, ako sa deti zúčastnili na programe, je to tiež dôkaz dlhodobej a trvalej zmeny správania.
Klamanie patrí k vývinu
Psychologičky Penny Van Bergenová a Carol Newallová hovoria, že klamanie patrí k vývinu. Ide o jeden z prvých znakov, že sa u dieťaťa vyvinulo uvedomenie si, že ostatní môžu mať iné túžby, pocity a presvedčenie ako ono.
Rodičia a učitelia však môžu podporovať deti v hovorení pravdy.
Mali by sa vyhýbať prehnaným alebo priveľmi prísnym trestom. V štúdii porovnávajúcej západoafrickú školu, v ktorej sa používali represívne tresty, ako sú údery palicou, facky a štípanie, so školou, v ktorej sa používali netrestajúce pokarhania, napríklad prestávky alebo výčitky, sa ukázalo, že žiaci v prvej škole boli častejšie efektívnymi klamármi.
Lenivé, neporiadne, či šikovné? Expertky vysvetľujú, ako nálepkovanie ovplyvňuje deti Čítajte „Deti z rodín, ktoré kladú veľký dôraz na dodržiavanie pravidiel a nie sú otvorené dialógu, tiež častejšie uvádzali, že klamú,“ približujú odborníčky.
Van Bergenová a Newallová odporúčajú rodičom a učiteľom diskutovať s deťmi o emocionálnych a morálnych scenároch. Tento „emocionálny tréning“ totiž podporuje to, aby deti chápali, kedy je lož najškodlivejšia, ako ovplyvňuje ostatných a ako sa môžu samy cítiť, keď klamú.
„Deti sú čoraz viac hrdé na to, že hovoria pravdu a rodičia môžu zdôrazňovať pozitívne aspekty hovorenia pravdy,“ vysvetľujú s tým, že dospelí by sa mali tiež uistiť, že ide naozaj o lož.
„Veľmi malé deti majú sklon spájať reálny život a predstavy, zatiaľ čo staršie deti a dospelí si často pamätajú argumenty inak ako ostatní,“ ozrejmujú psychologičky.
Zdroje:
DOI: 10.1037/0022-3514.70.5.979
DOI: 10.1093/ej/ueae044
DOI: 10.1111/j.1467-8624.2011.01663.x
DOI: 10.1023/B:JOYO.0000013422.48100.5a
DOI: 10.1111/j.1467-8624.1992.tb03601.x
Viac na Artmama.sk
Viac na Tortyodmamy.sk
Viac na Nanicmama.sk
