Keď sa Trudy Ederle v roku 1926 vrátila z Anglicka do Ameriky, vítal ju dvojmiliónový dav. Dodnes ide o najväčšie uvítacie zhromaždenie, ktoré bolo pre športovca či športovkyňu vystrojené. Na transparentoch sa objavovali nápisy jej novej prezývky: Kráľovná vĺn a vtedajší prezident Calvin Coolidge ju dokonca nazval „najlepším dievčaťom Ameriky“.
Slávu si však užívala iba niekoľko mesiacov. Potom Charles Lindbergh prvýkrát preletel lietadlom ponad Atlantický oceán a stal sa hrdinom novej éry.
Ederleovej výkon popri ňom pôsobil akosi staromódne. Lesk príbehu prvej ženy, ktorá preplávala Lamanšský prieliv, sa začal strácať. Ederleová navyše prišla o sluch, čo ju vyradilo aj z aktívneho športového života. Postupne sa na ňu, napriek jej prvenstvu a dlhému životu, zabudlo.
Nikto si nevšimol, že má holé brucho
Záujem o jej nevšedný príbeh znovu ožil s knihou Glenna Stouta Žena a more a najnovšie aj s jej filmovou adaptáciou. Hoci mnoho zo zaujímavej autobiografie preletí alebo upraví, je to snímka, ktorá ukazuje, s akými ťažkosťami sa ešte pred sto rokmi ženy borili aj v snahe o fyzickú nezávislosť.
„Vylúčené! Takto ju von nepustím. Zavreli by ju aj Francúzi,“ rozčuľuje sa vo filme postava otca, keď sa jeho dcéra počas príprav na druhý pokus o preplávanie Lamanšského prielivu objaví v dačom, čo pripomína dvojdielne plavky. Prvé bikiny sa objavili až o dobrých dvadsať rokov neskôr a v roku 1926 ženy na plávanie nosili ťažké vlnené plavky. Neraz aj s pančuchami a topánkami.