Vedú žiacke spevácke zbory: Vďaka aplauzu si deti nesú do života pocit úspechu a ocenenia

Veda ukázala, že keď ľudia spolu spievajú, hladina ich oxytocínu sa významne zvýši. Preto ak dieťa v škole nevyniká v niektorom predmete, môže práve pri spievaní v zbore zažiť prijatie a úspech.

Operná speváčka EVA ŠUŠKOVÁ pre SME potvrdzuje, že hudobná výchova má schopnosť spájať kolektívy. Presne na tom je postavený aj sociálny program Superar, ktorý sa venuje aj deťom z vylúčeného prostredia.

"Upevňujeme v deťoch pocit súdržnosti,“ približuje umelecká vedúca projektu.

Jej kolegyňa a učiteľka hudobnej výchovy LENKA BRADŇANSKÁ vníma zbor ako metaforu toho, čo ľudia dokážu vytvoriť aj napriek svojej rôznorodosti.

„Keď deti spievajú samy, majú slabé hlásky, ale spojené majú silu,“ dodáva.

V rozhovore spolu vysvetľujú, prečo by hudobná výchova nemala byť na školách odsúvaná do úzadia.

Aké piesne odpustia falošné tóny?

Lenka Bradňanská: Naše spektrum je široké, deti spievajú od klasickej hudby, cez pop, etno až po folklór.

U nás v Superari odpustí každá pieseň falošné tóny.

Eva Šušková: Sme úplne nevýberové hudobné teleso. Navyše, pôsobíme v lokalitách, kde je vyššie percento detí zo znevýhodneného prostredia. Rátame s tým, že nemajú rozvinuté hudobné zručnosti ako tí z podnetného prostredia. Potrebujú len, aby s nimi niekto systematicky a odborne pracoval. Po určitom čase totiž u väčšiny z nich vieme intonáciu dobre vybalansovať.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Julii zabili Rusi otca, Erik je zdravotne znevýhodnený. Superar im mení životy, vystupovali na Pohode aj vo filharmónii Čítajte 

Cvičíte s nimi iba v škole alebo musia trénovať aj doma?

L. B.: Cvičíme s nimi len v škole, no niektoré deti si od nás samy od seba pýtajú materiály. Preto im pripravujeme spevníčky či posielame videá. Aj rodičia nám hovoria, že si doma neustále pospevujú.

Súhlasíte s tvrdením, že spev je len o tréningu a časom ho zvládnu aj ľudia bez hudobného sluchu?

E. Š.: Ľudí, ktorí naozaj nevedia určiť tón, je veľmi málo. Náš mozog a telo majú predpoklady na to, aby to zvládli. Potrebujú však začať v dostatočne skorom veku.

Sluch je len ďalší vnem. Tak, ako sa učíme zrakom rozoznávať farby a jazykom chute, vieme sa naučiť sluchom rozoznávať tóny. Ale nie sme k tomu vedení, nie je to systematicky vedome a odborne rozvíjané. Tejto problematike sa venuje málo ľudí a tiež to nie dostatočne prebádané.

Čo je cieľom programu Superar pri výučbe hudobnej výchovy?

E. Š.: Kategorizujeme sa ako sociálny program a snažíme sa zasiahnuť do spoločnosti cez hudobné vzdelávanie. Časom sme si uvedomili, že si nevystačíme iba s rozšírenou hudobnou výchovou na školách.

Ak chceme ako nezisková organizácia dlhodobo fungovať, potrebujeme sa viac venovať pedagógom hudby a tvoriť pre nich metodiky, podľa ktorých môžu pracovať s deťmi. Hudobná výchova má schopnosť spájať kolektívy.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Učí hrať na klavíri: Nikdy nehovorím žiakom, že niečo zahrali zle, ale že zahrali iný tón Čítajte 

Ako?

E. Š.: Naše aktivity majú kolektívny ráz. Dieťa, ktoré nevyniká v iných predmetoch, možno ani na hudobnej, dokáže v obklopení zažiť úspech a pocit, že ako tím to spolu zvládli. Upevňujeme v nich pocit súdržnosti.

Aké sú ďalšie ciele?

L. B.: Okrem hudobných cieľov a toho, čo spomínala Evka, je to aj všeobecný kognitívny rozvoj. Máme skladby vo viacerých jazykoch, vďaka čomu pracujeme na rozvoji jazykových zručností.

Cielene pracujeme aj so sústredením a rozvíjame u detí všeobecný kultúrny rozhľad, dotkneme sa aj histórie či geografie.

Deti u vás spievajú v zbore. V čom je to špecifické a iné v porovnaní so sólovým spevom?

L. B.: Spievanie v zbore je veľká vec. Veda ukázala, že keď ľudia spolu spievajú, ich hladina oxytocínu sa významne zvýši. Je ťažké opísať pocit synergie, ktorú pri tom človek zažíva.

Zbor je aj metaforou, obrazom toho, čo ľudia dokážu spolu vytvoriť aj napriek svojej rôznorodosti. Keď deti spievajú samy, majú slabé hlásky, ale spojené majú silu.

Superar je medzinárodný vzdelávací program, ktorý pôsobí v siedmich krajinách Európy. (zdroj: Peter Brenkus)

Spoločný spev ich vie nenápadne prilákať. Stáva sa, že niektoré deti na začiatku povedia, že nebudú spievať a sadnú si bokom. Prejdú však tri-štyri minúty a už sú v kolektíve a užívajú si to.

E. Š.: Kým som sa začala viac venovať sólovému spievaniu, začínala som v amatérskom zbore. Spievali tam ľudia rôznych povolaní, záujmov, názorov, ktorých spája práve zborové spievanie.

Uvedomovala som si, že niektorí by stuhli, ak by mali spievať sami, ale v tej synergii kolektívu dokázali dať zo seba oveľa viac. Zároveň musia pozorne počúvať, čo sa okolo nich deje, a svoj hlas prispôsobovať spoločnej farbe a zvuku.

Vysvetľujete deťom pred koncertom aj to, čo od nich bude spoločnosť očakávať?

E. Š.: Áno, ale aj v rámci nášho pedagogického tímu má každý nastavené hranice trochu rozdielne. Je však dôležité, aby deti chápali podstatu prezentácie, to ako nastúpia, ako komunikujú s dirigentom a ako reagujú na okolité ruchy.

Na školách sú často výtvarná, hudobná aj telesná výchova v úzadí. Aj počas pandémie boli uprednostnené matematika a jazyky. Ako vnímate ich odsúvanie na druhú koľaj?

E. Š.: V krajinách, kde ľudia systematicky pracujú na zlepšovaní vzdelávania, už dávno pochopili nevyhnutnosť hudobnej výchovy.

Napríklad vo Francúzsku je povinné zborové spievanie a v Anglicku sa dá hudobná výchova vybrať na druhom stupni ako špecializácia. Jej potenciál by sa mal stále pripomínať a určite by sa nemala chápať iba ako hobby.

Prečo žiaci a školy potrebujú hudobnú výchovu?

L. B.: Hovorí sa, že hudba, spev a hlas sú základnými prejavmi človeka.

Dojča, keď používa hlas, je to viac spev ako reč. Rytmus je našou súčasťou, je v pochodoch tela, aj v tom, ako sa hýbeme.

Preto si myslíme, že hudobná výchova je na prvom stupni absolútny základ. Rozvíja a pripravuje deti na zvládnutie ostatných komplikovanejších kognitívnych zručností, ako sú čítanie, písanie či matematika.