V stredných Čechách sa nachádzajú desiatky krásnych hradov a zámkov. Okrem tých známych ako je Kŕivoklát, Konopište, či Karlštejn tu nájdete aj menej známe, avšak nemenej kúzelné objekty plné príbehov aj tajomstiev, ktoré sa určite oplatí navštíviť. Poďte sa s nami na ne pozrieť.
Mělník
Pri návšteve stredočeského regiónu si určite naplánujte návštevu Mělnika, ležiaceho na sútoku riek Labe a Vltavy, severne od Prahy. Toto mesto sa do histórie sa zapísalo aj tým, že počas vlády dynastií Přemyslovcov a Luxemburgovcov v Českom kráľovstve vznikla tradícia dávať ho českým kráľovnám ako veno. Tie tu mali svoje prechodné a neskôr vdovské sídlo.
Pýchou mesta je tunajší zámok, ktorý je od polovice 18. storočia vo vlastníctve kniežat z Lobkowicz, ktorí ho s kratšou prestávkou vlastnili až do roku 1948 a v roku 1992 im bol opäť vrátený.
Dnes na zámku žije knieža Jiří Lobkowicz, ktorý sa popri údržbe a správe rodového sídla venuje aj vinárstvu, čím nadviazal na vinársku históriu svojho rodu, ktorá tu začala v roku 1753. Mimochodom, tradícia pestovania vínnej révy sa tu objavuje už v 10. storočí, kedy tu sa tu prvú výsadbu viníc zaslúžila Ľudmila, manželka Bořivoja z rodu Přemyslovcov, za účelom zaistenia vína pre omšové účely.
knieža Jiří Lobkowicz pokračuje vo vinárskej tradícii svojho rodu (zdroj: Maroš Puček)Vinárstvo Chateau Mělník tu vlastní zhruba 23 ha viníc s produkciou 30 000 - 40 000 fliaš ročne. Ich produkciu môžete vyskúšať napríklad počas riadenej degustácie Lobkowických vín a to a v rozsiahlych historických pivniciach z 11 – 14. storočia pod zámkom. Ich celková rozloha je 1500 m2 a uvidíte tu aj umiestnené sudy, 100 – 200 rokov staré, ktoré slúžia iba na dekoráciu, vytvorenie atmosféry a predstavu, ako kedysi vyzeralo zámocké vinárstvo a pivnice.
Po prehliadke pivníc sa môžete vydať na prehliadku zámockých interiérov, kde na vás čakajú unikátne priestory plné umeleckých diel, starobylé kusy nábytku a iné zaujímavosti.
zámok Mělník (zdroj: Maroš Puček)Po prehliadke si tu môžete posedieť v zámockej cukrárni, alebo reštaurácii na nádvorí a skvelé víno sa tu dá zakúpiť v tunajšom butiku. Na zámku sa často organizujú aj rôzne kultúrne a spoločenské podujatia a mimoriadne obľúbené sú tu aj svadby.
Kokořín
Ak ste milovníkmi starých hradov vydajte sa aj na neďaleký hrad Kokořín. Postavili ho v 14.storočí, často menil majiteľov ktorí ho príliš neudržiavali a navyše po tridsaťročnej vojne ho cisár Ferdinand zaradil medzi „prekliate“ hrady, ktoré už nesmeli byť opravované.
V 19. storočí bola z hradu už len zrúcanina, ktorá okúzľovala romantických umelcov - Karla Hynka Máchu, Jozefa Navrátila, či Antonína Mánesa. V roku 1895 hrad preslávil Klub českých turistov, ktorý ho predstavil verejnosti ako maketu na Národopisnej výstave v Prahe a zároveň sa zaslúžil o jeho čiastočné sprístupnenie.
Kokořín (zdroj: Maroš Puček)V roku 1896 kúpil kokořínske panstvo s ruinou hradu Václav Špaček, ktorého rodina ho vlastní dodnes. V rokoch 1911 až 1918 dal hrad obnoviť v romantickom duchu a to za pomoci popredných historikov. Išlo vtedy o jednu z posledných romantických prestavieb v Čechách.
Dnes tu môžeme obdivovať mohutnú vežu vysokú 38 metrov s ktorej sa ponúkajú krásne výhľad na hradný areál a okolie a v interiéroch hradu je expozícia s ukážkou stredovekého bývania. Hrad sa objavil aj vo filme. Ako kulisa sa vyskytol napríklad v rozprávkach Princezná so zlatou hviezdou, Čarovný mešec alebo Korunný princ.
Kokořín (zdroj: Maroš Puček)
Houska
Neďaleko Kokoŕína sa uprostred lesov vypína ďalší hrad, o ktorom legenda hovorí, že je postavený na mieste kde bol vchod do Pekla. Nikto však nevie kedy bol presne postavený a za akým účelom, keďže nechránil ani obchodné cesty, ani hranice a navyše bol aj bez prístupu k vode.
Údajne bol vybudovaný niekedy v 13. storočí na skale, v ktorej sa nachádzala puklina vedúca do pekiel. Ľudia sa ju snažili zasypať a hoci sa spočiatku diera zdala byť bezodnou, nakoniec sa im to podarilo a vznikla tak akási zátka, ktorá mala zamedziť neľudským bytostiam a zlým silám v príchode na náš svet.
Houska (zdroj: hrad Houska)Nachádzať by sa mala na mieste, kde dnes stojí hradná kaplnka. Práve tu vraj senzitívni ľudia zažívajú euforické, alebo úzkostné pocity, silnú únavu, tŕpnutie rúk, či mdloby. Niektorým návštevníkom sa na hrade vraj nedarí urobiť pekné fotky, čo si taktiež vysvetľujú pôsobením nadprirodzených síl.
Na hrade sa vystriedalo viacero známych majiteľov, medzi nimi páni z Dubé, Smiřický, Valdštejnovci, či Kaunicovci. V roku 1924 kúpil hrad od grófky Andrássyovej senátor a prezident Škodových závodov Jozef Šimonek a jeho rodina ho až do roku 1939 využívala ako letné a reprezentačné sídlo.
Následne ho až do roku 1945 zabrali nacisti, ktorí tu vytvorili depozitár židovských a slobodomurárskych diel. Po vojne sa dostal do správy Štátnej knižnice Klementina.
Houska (kaplnka) (zdroj: hrad Houska)Po páde komunizmu sa opäť vrátil do vlastníctva rodiny Šimonkových a tí ho sprístupnili verejnosti. Počas prehliadky hradu sa prejdete jeho dobovo zariadenými komnatami a taktiež aj „Peklom“ umiestneným v bývalej kočiarovni.
Toto ozvučené pohyblivé dielo, pripomínajúce betlehem bolo vytvorené na motívy Božskej komédie Dante Alighieriho zo začiatku 14. storočia. Má dĺžku 12 metrov, výšku 2 metre a obsahuje jedenásť výklenkov s ukážkami pekelných trestov za pozemské hriechy.
Vzhľadom k svojej jedinečnej akustike je hrad tiež častým miestom organizovania koncertov a kultúrnych podujatí.
Houska (zdroj: Maroš Puček)
Nelahozeves
S Lobkowiczovcami je spojené aj mestečko Nelahozenes západne od Prahy, pýšiace sa zámkom postaveným v renesančnom slohu v štýle talianskeho castella a zdobený sgrafitmi.
Na zámku, ktorý je v ich vlastníctve od roku 1623 dodnes si môžete pozrieť kniežaciu pracovňu, knižnicu, prijímací salón, spálňu kniežaťa a kňažnej, kaplnku, jedálne, izby so zbraňami i siene s poľovníckymi trofejami.
zámok Nelahozeves (zdroj: Maroš Puček)Nechýba ani galéria s portrétmi členov rodiny z 19. storočia, vrátane tých zo súčasnej generácie. V dobovo zariadených salónikoch možno uvidieť zbierku umeleckých diel Rubensa, Brueghela či Veroneseho.
Za pozornosť stojí tiež rytierska sála s originálnou renesančnou výzdobou a krbom. Jedinečná je aj kolekcia hudobných nástrojov, rukopisných aj tlačených partitúr, partov a libret.
Pýchou tunajších zbierok je aj Hudobný archív s korešpondenciou členov rodu s mnohými umelcami, zbierky skladieb pre lutny, mandolíny a gitary z konca 17. a začiatku 18. storočia a tiež diela známych skladateľov ako napríklad Händla, Mozarta, Haydna a Beethovena.
Zo zámku sa vyberte aj do blízkeho revitalizovaného múzea slávneho českého skladateľa Antonína Dvořáka, nachádzajúce sa v jeho rodnom dome, v ktorom mali jeho rodičia kedysi mäsiarstvo a hostinec.
Nelahozeves múzeum skladateľa Antonína Dvořáka (zdroj: Maroš Puček)Antonín sa im tu narodil v roku 1841 ako prvorodený syn, strávil tu prvých 12 rokov života a taktiež tu získal svoje prvé hudobné vzdelanie. Potom v roku 1853 odišiel do neďalekých Zlonic.
Umelca pri komponovaní inšpiroval predovšetkým dedinský život, vidiecke tancovačky, aj neďaleká železničná trať. Múzeum s aktuálne rozšírenou dvojposchodovo expozíciou zoznamuje návštevníkov s prostredím a hudobnými motívmi Dvořákovho detstva s pomocou interaktívnych prvkov, audiovizuálnej technológie i kreatívne riešenej expozície s historickými exponátmi.
Expozícia prepája Dvořákovu hudbu s géniom loci jeho rodiska a predstavuje prostredie stredočeskej dediny tak, ako vyzerala v polovici 19. storočia, keď tu Dvořák vyrastal.
Návštevníci tu dostanú slúchadlá a do rúk malú krabičku. Tú potom môžu priblížiť k terčíku pri každom z exponátov a vtedy sa im spustí výklad.
Nelahozeves múzeum skladateľa Antonína Dvořáka (zdroj: Maroš Puček)
Lány
Určite sa vyberte aj na krásny barokový zámok v obci Lány, ležiaci západne od Prahy, ktorý je oficiálnym letným sídlom prezidentov Českej republiky.
Na konci 16. storočia tunajšiu obec zakúpil cisár Rudolf II. a na mieste pôvodnej pevnosti nechal postaviť lovecký kaštieľ v renesančnom slohu. Na konci 17. storočia kúpili zámok Valdštejnovci a neskôr prešiel do vlastníctva rodu kniežat z Fürstenbergu. V roku 1921 ho zakúpil československý štát na reprezentačné účely hlavy štátu.
Prvý prezident Tomáš Garrigue Masaryk si zámok veľmi obľúbil a po jeho abdikácii v roku 1935 mu bolo umožnené presťahovať sa do Lán natrvalo, kde aj zomrel a bol pochovaný na tunajšom cintoríne.
zámok Lány (zdroj: Maroš Puček)Zámok nebol verejnosti prístupný vyše 100 rokov, čo sa zmenilo ku koncu úradovania prezidenta Miloša Zemana. Dnes sa tu konajú pravidelné komentované prehliadky, počas ktorých vás sprievodcovia prevedú jeho reprezentačným poschodím. Lístky si však treba vždy vopred zarezervovať cez web stránku správy Pražského hradu.
Prezriete si tu viacero miestností, ako Dverník, Masarykov salónik a pracovňu, Knižnicu s krbom, Žltý audienčný salón, Modrú jedáleň, Hudobný salón aj Veľkú jedáleň.
zámok Lány (zdroj: Maroš Puček)
Následne môžete zavítať aj do rozľahlého zámockého parku a palmového skleníka z roku 1879. Jeho dnešná podoba je ovplyvnená úpravami architekta J. Plečnika, ktorého najvýraznejšou stopou je predovšetkým múr na východnej strane pri hrádzi rybníka, súčasťou ktorej je impozantná fontána.
Do 31. augusta si tu aktuálne môžeme pozrieť aj výstavu prezidentských automobilov zo zbierok Národného technického múzea, ktorá formou textu aj fotografií podáva prehľad o všetkých prezidentských vozidlách a to v kontexte dobových udalostí.
Uvidíte tu však vystavené aj niektoré automobily a to napríklad Renault 21 TSE, ktorým jazdil prvé tri mesiace roku 1990 po svojom zvolení prezident Václav Havel a tiež Mercedes-Benz S 600, ktorý sa v roku 1993 stal vlajkovou loďou garáží Pražského hradu a Havla v nasledujúcich ôsmich rokoch sprevádzal pri výkone jeho štátnickej funkcie aj v súkromí. Uvidíte aj Škodu Superb V6 2.8 Václava Klausa a Aero 50 HP, ktoré krátko využíval Edvard Beneš v exile vo Veľkej Británii.
Viac na Artmama.sk
Viac na Tortyodmamy.sk
Viac na Nanicmama.sk
