To, čo dnes robí službu vám, sa môže v budúcnosti obrátiť proti vášmu dieťaťu

Najprv mu sčervenie tvár, následne sa ozve krik a vytrvalý plač. K tomu sa pridá skákanie alebo dupot. A nezriedka všetko vyústi hodením sa o zem. Ak ste v tom spoznali záchvat zlosti svojho dieťaťa, nemýlite sa. Sú to stresujúce momenty, ale patria k veku.

Niektorí rodičia majú osvedčenú metódu na upokojenie potomka - dať mu do ruky mobil či tablet. Nová štúdia uverejnená v odbornom časopise Frontiers in Child and Adolescent Psychiatry sa pozrela na to, či táto stratégia pomáha aj z dlhodobého hľadiska.

A jej záver rodičov nepoteší.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Predškoláci majú veľkú predstavivosť a zvedavosť, no príbehy z obrazoviek môžu byť pre nich zložité Čítajte 

„Dokazujeme, že ak rodičia pravidelne používajú digitálne zariadenie na upokojenie alebo zastavenie záchvatu hnevu dieťaťa, nenaučí sa regulovať emócie,“ vysvetľuje prvá autorka štúdie a výskumníčka Veronika Konoková z Univerzity Eötvösa Loránda v Budapešti.

A to v neskoršom veku vedie k problémom so zvládaním hnevu.

Viac mobilu znamená menej kontroly

Hlavná autorka štúdie Caroline Fitzpatrick ová uvádza, že rodičia často používajú tablety alebo smartfóny, aby odvrátili pozornosť rozrušeného potomka.

„Deti sú fascinované digitálnym obsahom, takže je to jednoduchý spôsob, ako zastaviť záchvaty hnevu a z krátkodobého hľadiska je veľmi účinný,“ konštatuje výskumníčka z univerzity v kanadskom Sherbrooku.

Do výskumu sa zapojilo viac ako 300 rodičov detí vo veku od dvoch do piatich rokov. Vypĺňali dva dotazníky, prvý v roku 2020 a druhý nasledujúci rok. Výskumníci prostredníctvom nich hodnotili, ako sa v rodinách používali mobily a tablety.

Zistili, že keď rodičia častejšie digitálne regulovali emócie, už o rok neskôr mali deti v týchto rodinách horšie schopnosti zvládať hnev a frustrácie. Tie, ktoré dostávali zariadenia pri prežívaní negatívnych emócií častejšie, sa menej usilovali o ich kontrolu.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Psychologička Zemandl: Udretie dieťaťa je pre mňa hranica, ktorú rodičia nemajú prekračovať Čítajte 

„Záchvaty hnevu sa nedajú vyliečiť digitálnymi zariadeniami,“ zdôrazňuje Konoková. Dodáva, že deti počas učenia ako zvládnuť ťaživé pocity potrebujú pomoc od rodičov, nie obrazovku.

Čo hovoria ďalšie výskumy

Štúdia z roku 2016 ukázala, že rodičia často používajú médiá na upokojenie alebo rozptýlenie malých detí v momentoch, keď prežívajú silné emócie.

Na „riskantnosť“ tejto stratégie upozorňovali výskumníci pred pár rokmi v štúdii uverejnenej v časopise Computers in Human Behavior.

V zapojených rodinách, kde sa často spoliehali na efekt obrazoviek, sa u dieťaťa objavilo ich návykovejšie používanie a extrémnejšie emócie po ich odobratí - batoľa sa napríklad hádzalo na zem, kričalo či plakalo.

Na problémy častého používania smartfónov a tabletov na utíšenie rozrušených detí vo veku tri až päť rokov poukázala aj vývinová behaviorálna pediatrička Jenny Radeskyová z detskej nemocnice University of Michigan Health. Výsledky jej štúdie ukázali súvis so zvýšenou emocionálnou dysreguláciou u detí, predovšetkým u chlapcov.

„Najmä v ranom detstve môžu tieto zariadenia vytlačiť príležitosti na rozvoj nezávislých a alternatívnych metód sebaregulácie,“ vysvetlila odborníčka.

Popudlivé batoľatá

So záchvatmi hnevu sa rodičia najčastejšie stretnú medzi druhým a tretím rokom dieťaťa, ale môžu sa vyskytnúť aj skôr.

Výskumníci zistili, že u 18-mesačných až dvojročných detí sa objavia na 87 percent, u dvaapolročných a trojročných na 91 percent, a u triapolročných a štvorročných detí klesne pravdepodobnosť výskytu na menej ako 60 percent.

U batoliat patria medzi bežné spúšťače únava, hlad, choroba aj frustrácia.

Child Mind Institute radí premýšľať o záchvatoch ako o reakcii na situáciu, ktorú dieťa nedokáže zvládnuť zrelšou cestou. Nevie ešte slovami opísať, čo cíti, vyargumentovať, čo chce alebo urobiť to, o čo ho požiadali. Preto ho premôžu emócie.

„Ak uvoľnenie pocitov dramatickým spôsobom - plačom, krikom, kopaním do podlahy, búchaním do steny alebo udieraním rodiča - slúži na to, aby dieťa dosiahlo, čo chce alebo sa zbavilo toho, čomu sa snažilo vyhnúť, ide o správanie, na ktoré sa môže začať spoliehať,“ upozorňuje organizácia zameraná na duševné zdravie detí.

Zároveň však zdôrazňuje, že tento prejav nie je vedomý alebo dokonca dobrovoľný, ale že môže ísť o naučenú reakciu.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Záchvat detskej zúrivosti nemusí byť vždy iba prejavom hnevu. Možno je to úzkosť Čítajte 

"U dieťaťa so sklonom k záchvatom hnevu je cieľom pomôcť mu odnaučiť sa ich a naučiť sa iné, zrelšie spôsoby riešenia problémových situácií. Napríklad kompromis alebo splnenie rodičovských očakávaní výmenou za pozitívnu odmenu,“ ponúkajú riešenie odborníci z organizácie.

Nekričte, ponúknite pomoc

Kanadsko-maďarský výskum zistil aj to, že deti s horšími základnými zručnosťami zvládania hnevu používali digitálne zariadenia pri upokojovaní častejšie.

"Nie je prekvapujúce, že rodičia častejšie uplatňujú digitálnu reguláciu emócií, ak má ich dieťa ťažkosti, ale naše výsledky poukazujú na to, že táto stratégia môže viesť k eskalácii už existujúceho problému,“ hovorí Konoková.

Na záchvat hnevu je zvyčajne najlepšia odpoveď zachovanie pokoja. "Ak budete reagovať hlasnými nahnevanými prejavmi, dieťa môže vaše správanie napodobniť. Tým, že naň budete kričať, aby sa upokojilo, situáciu pravdepodobne ešte zhoršíte,“ pripomínajú experti na webe amerického lekárskeho výskumného a vzdelávacieho centra Mayo Clinic.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Aj trpezlivosť sa dá získať. Osem spôsobov, ako naučiť deti čakať Čítajte 

Namiesto kriku sa pokúste presunúť pozornosť dieťaťa - napríklad knihou, zmenou miesta alebo niekedy zaberie aj obyčajná grimasa na pobavenie.

Ak ste ho požiadali, aby urobilo niečo proti svojej vôli, ponúknite mu pomoc. Pri zakázaní hrania sa na určitom mieste zvážte, či mu neukážete alternatívne miesto, kde mu hru dovolíte.

V prípade, že vaše dieťa niekoho bije a kope alebo sa snaží utiecť, zastavte ho a podržte, kým sa neupokojí. Až potom mu pokojne vysvetlite pravidlá.

Zdroje:

DOI: 10.3389/frcha.2024.1276154

DOI: 10.1001/jamapediatrics.2015.4260

DOI: 10.1016/j.chb.2021.106762

DOI: 10.1001/jamapediatrics.2022.4793