Megy, ako si Margaréta Kasardová hovorí, nastúpila do školy v piatich rokoch. Dnes má šestnásť, je čerstvo po maturite a podobne ako iní mladí ľudia zvažuje, čomu sa bude v budúcnosti venovať. Uvažuje nad viacerými možnosťami vrátane vysokej školy, na ktorú je už prijatá alebo nad pomaturitným vzdelávaním.
Pre Megy bolo napriek jej nadaniu doterajšie vzdelávanie veľmi náročné. Vystriedala viacero škôl, no ani o jednej škole nevie povedať, že by jej tam bolo dobre a ani do jednej sa ráno netešila. „Na každej som na hodinkách sledovala sekundy a odrátavala, kedy budem môcť ísť domov,“ vraví a dodáva, že pre deti ako ona nie je náš školský systéme stavaný.
Mimoriadne nadaná Megy má totiž Aspergerov syndróm a od malička bolo pre ňu zložité zaradiť sa medzi rovesníkov aj do celého školského systému. Jej cesta od škôlky po maturitu ukazuje mnohé ťažkosti, na ktoré narážajú takmer všetky deti s akoukoľvek formou odlišnosti a ich rodiny.
Bola by som vzdelanejšia, ak by som prečítala o jedno dielo Štúra navyše?
Spájanie či preskakovanie ročníkov, ktoré Megy absolvovala, je u nadaných detí pomerne bežná prax. Ide o takzvané akcelerované vzdelávanie a znamená skorší nástup do škôlky, školy, či na univerzitu a vynechávanie niektorých ročníkov v rámci štúdia na jednej škole. Nadané deti sa tak neučia to, čo už dávno vedia, alebo čo sa dokážu naučiť bez vedenia učiteľa.

U Megy sú to napríklad jazyky. Na certifikáciu C1, čo je druhá najvyššia úroveň ovládnutia jazyka, sa pripravila sama, iba za desať mesiacov. „Angličtinárka mi pritom vravela, že nikdy nezmaturujem z angličtiny a naozaj výučba jazykov je u nás takej úrovni, že než som sa začala učiť sama, nevedela som povedať jednu súvislú vetu. Rýchlo a veľmi jednoducho som sa naučila aj esperanto a teraz sa učím po španielsky.“
Akcelerované vzdelávanie sa používa všade vo svete, no má svoje úskalia.