Johanka a Grétka sú veselé a odhodlané mladé ženy, spolužiačky aj kolegyne. Z rómskej osady v Plaveckom Štvrtku sú jediné, ktoré dokončujú prvý ročník na strednej škole – študujú duálny odbor.
Prečo prvým ročníkom na strednej škole neprejde viac detí z osady? Dôvodov je niekoľko. Jedným z nich je aj nesprávny výber školy, tvrdí Michaela Mudroňová, vedúca programu zamestnávania v organizácii Človek v ohrození.
Deti sa často rozhodujú unáhlene. „Je to ako lavína. Ak je jeden úspešný barber, ostatní ho chcú nasledovať. Nie každý sa však nájde v povolaní holiča, kuchára či čašníka. Niektorí na to nemajú vlohy alebo ich to prestane baviť,“ vysvetľuje.
Grétka najprv študovala za kuchárku, no zistila, že ju varenie baví viac doma. Keď v šestnástich rokoch odišla zo školy, ťažko si hľadala brigádu. Cez iný projekt Človeka v ohrození pracovala v obchodnom reťazci, kde si uvedomila, že školu potrebuje. Na radu manažérky komunitného centra v Plaveckom Štvrtku Silvie Václavovej sa preto prihlásila na Strednú odbornú školu obchodu a služieb Samuela Jurkoviča.
V texte sa dočítate:
- Prečo mladí ľudia z marginalizovaných komunít nepokračujú v štúdiu na strednej škole.
- Ako ich motivuje Človek v ohrození.
- Aké výzvy musia riešiť.
Motivácia dokončiť strednú školu
V mnohých rodinách deti ukončia len desaťročnú povinnú školskú dochádzku a po prvom ročníku strednej školy už v štúdiu nepokračujú.
Dôvody sú rôzne – zvýšené nároky na štúdium, nedostatok financií na cestovné, stravu a školské pomôcky.
Navyše, chýba im aj podpora v rodine. Niektorí rodičia totiž chcú, aby sa deti zaregistrovali na úrade práce a mali tak nárok na dávku v hmotnej núdzi. Preto je dôležité presvedčiť najmä ich, že vzdelanie je pre ich deti dôležité a výhodné.
„Pracujeme s dospelými, aby pochopili, že je pre nich kľúčové, ak má dieťa aspoň výučný list. Má totiž šancu zamestnať sa a žiť lepšie. Potrebná je práca s celou rodinou,“ vysvetľuje Mudroňová.
Projekt Človeka v ohrození sa snaží mladým ľuďom ukázať aj to, že majú možnosť výberu.