Skúšky sprevádzajú študentov celý školský rok. Teraz pred letom čaká vysokoškolákov skúškové obdobie či štátne skúšky a žiaci základných a stredných škôl sa usilujú o čo najlepšie výsledky uzatvorením známok. Preto aj teplé júnové dni strávia pri knihách, skriptách či zošitoch.
Mnohí sa učia na poslednú chvíľu a učivo, ktoré sa učili dávno, už úplne zabudli - alebo sa ho nikdy ani efektívne nenaučili.
Doučuje na prijímačky: Deti sú prirodzene zvedavé a chcú vedieť viac. Stačí len správna motivácia Čítajte Výskumník Jonathan Firth konštatuje, že ak hovoríme o efektívnom učení sa, schopnosti dlhodobo si zapamätať informácie a aplikovať ich v nových situáciách, bifľovanie do tejto definície nepatrí.
„Ťažko to môžeme nazvať „učením“, ak informácie zabudneme o mesiac neskôr. Ak však potrebujete absolvovať skúšku, môže dočasne zlepšiť výsledok. Navyše môžete do svojho memorovania zakomponovať efekt odstupu, aby bolo účinnejšie,“ vysvetľuje pedagóg z University of Strathclyde v Glasgowe.
V texte na odbornom portáli The Conversation približuje, čo môže študent urobiť, aby si opakoval učivo efektívnejšie.
V texte sa dočítate:
- Prečo sa oplatí študentovi zaradiť medzi cvičenia menšie prestávky, aj keď nemá čas.
- Ako sa efektívne „nabifliť“.
- Aké tipy ponúka psychologička na zvládanie stresu z prípravy na skúšku.
Veda o pamäti
Mnohé výskumy o fungovaní pamäte v priebehu času ukazujú, že nové informácie najprv človek zabúda veľmi rýchlo, potom sa proces zabúdania spomaľuje.
„V praxi to znamená, že veľmi nabitý študijný plán vedie ku katastrofálnemu množstvu zabúdania,“ komentuje Firth.
Lepšou možnosťou je rozloženie si učenia postupne na určité témy a na dlhšie obdobie. Podľa výskumu si informácie lepšie zapamätáme, keď si medzi prvým štúdiom a opätovným preštudovaním nejakej látky ponecháme určitý časový odstup, než keď to urobíme hneď.
Funguje to dokonca aj pri krátkych časových intervaloch. Pri snahe naučiť sa krátku informáciu, ako je napríklad pár slov, postačí aj niekoľko sekúnd. A zaberá to aj vtedy, keď je časový odstup medzi učením oveľa dlhší.
„V triede by to mohlo znamenať, že sa materiál zopakuje a precvičí na druhý deň alebo domáca úloha sa odloží o niekoľko týždňov namiesto toho, aby ju robili čo najskôr. Psychológovia tvrdia, že najlepší čas na opätovné preštudovanie materiálu je vtedy, keď je na pokraji zabudnutia - nie predtým, ale ani potom,“ hovorí Firth.
Pospať si pred skúškou študentovi veľmi nepomôže. Spánok je dôležitý najmä pri učení Čítajte Odstup a pamäť
Ak študenta čaká kľúčová skúška o niekoľko týždňov, radí mu naplánovať si opakovanie tak, aby sa témam mohol venovať viackrát. Namiesto toho, aby si na určitú tému vyhradil jeden dvojhodinový blok, odporúča sa učiť týždeň jednu hodinu a o týždeň ďalšiu hodinu.
„V prípade, že nemáte toľko času, aj tak sa oplatí zaradiť medzi cvičenia menšie prestávky. Ak vás zajtra čaká skúška, precvičte si kľúčové témy ráno a potom opäť večer,“ hovorí.
Skúšky na základných školách
- Viac ako polovica 13- a 15-ročných dievčat tvrdí, že ich dosť (30 a 32 percent) alebo veľmi (34 a 26 percent) zaťažuje testovanie a skúšanie.
- Z 13-ročných chlapcov tento pocit opisuje polovica a v skupine 15-ročných takmer 40 percent z opýtaných.
- V skupine 11-ročných školákov testovanie a skúšanie vníma ako dosť či veľmi zaťažujúce 44 percent dievčat a 36 percent chlapcov.
Zdroj: HBSC
Učenie je tiež efektívnejšie, ak si človek informácie namiesto opätovného čítania alebo podčiarkovania poznámok aktívne obnovuje z pamäti. Vhodným prostriedkom je vypracovanie cvičných testov.
„Zopakujte si tému z poznámok alebo učebnice, dajte si polhodinovú prestávku a potom si urobte cvičný test bez pomoci z kníh,“ navrhuje Firth.
Študent pri tomto spôsobe aktívne využije pamäť a efekt časového odstupu.
Ešte jednoduchším spôsobom môže byť napísať si po štúdiu a prestávke na čistý list papiera všetko, čo si o danej téme človek pamätá, bez toho, aby si skontroloval poznámky.
Zmena vo výučbe
Firth sa prikláňa k názoru, že na to, aby sa študenti nemuseli pred skúškou bifľovať učivo, ktoré si pamätajú len z polovice, môže byť nutná zmena vyučovacích postupov.
Jeho výskum však naznačuje, že učitelia majú tendenciu súhlasiť s myšlienkou, že upevňovanie témy by malo byť čo najskôr, namiesto toho, aby sa precvičovanie rozdelilo tak, že by bolo v skutočnosti efektívnejšie.
„Učitelia sú preťažení a s časom, ktorý majú, vynakladajú heroické úsilie. Začlenenie efektu rozvrhnutia do vyučovania však nemusí vyžadovať radikálne zmeny v spôsobe ich práce. Často je to také jednoduché, ako robiť tú istú vec v inom čase,“ hovorí Firth.
Stratilo vaše dieťa učebnicu? Budete to musieť zaplatiť Čítajte Zároveň ponúka aj najefektívnejší spôsob, ako skombinovať praktické testovanie a efekt odstupu.
„Napríklad po úvodnej hodine by sa ďalšie precvičovanie mohlo uskutočniť prostredníctvom domácej úlohy s niekoľkodňovým odstupom a potom testu alebo skúšobnej skúšky s ďalším časovým odstupom. Tretia príležitosť na upevnenie by bolo opakovanie pred skúškami,“ hovorí odborník.
Zapracovanie efektívneho sebatestovania a odloženého precvičovania do výučby by podľa Firtha znamenalo menej stresu a menej neefektívneho šprtania sa.
„Čas skúšok by slúžil skôr na upevnenie, než na opätovné učenie sa zabudnutých vecí. Výsledkom by bolo lepšie dlhodobé uchovávanie dôležitých vedomostí a zručností. Ako bonus by žiaci získali lepší prehľad o tom, ako sa efektívne učiť,“ uzatvára.
Ako zvládnuť stres pri príprave na skúšku
Výskumníčka Emma Palmer-Cooperová, ktorá prednáša psychológiu na Southamptonskej univerzite, uisťuje, že stres je normálnou ľudskou skúsenosťou. A keďže je skúškové obdobie obzvlášť náročné, ponúka sedem tipov, ako ho zvládnuť a udržať si dobrú náladu.
1. Najprv sa nadýchnite
Pri strese sa zvýši tep a krvný tlak a spotia sa dlane. „Ak sa pri tomto pocite niekoľkokrát zhlboka nadýchnete, môžete regulovať srdcovú frekvenciu a fyzické prežívanie stresu sa môže znížiť,“ vysvetľuje výskumníčka.
2. Pri stanovení cieľov buďte realistickí
Palmer-Cooperová pripomína, že opakovanie na skúšku nemá koniec. Preto je pre študenta vhodné stanoviť si dosiahnuteľné ciele, ktoré mu vyhovujú. Tie by mali byť reálne splniteľné v čase, ktorý má k dispozícii.
„Nezabudnite si vyhradiť čas na starostlivosť o seba a pochváliť sa za dosiahnuté výsledky,“ hovorí.
3. Robte si pravidelné prestávky
Nikto nedokáže byť neustále plne sústredený na takú úlohu, akou je opakovanie. Sústredenie človeka časom unaví, čo zníži schopnosť dobre dokončiť úlohu. Môže to tiež znamenať, že jej dokončenie si bude vyžadovať viac energie ako obvykle a zvyšuje sa aj pravdepodobnosť chýb.
4. Buďte aktívni, choďte von
Pre zlepšenie pohody a zníženie stresu je kľúčová pravidelná fyzická aktivita.
„Môže to byť čokoľvek, čo vám vyhovuje: choďte sa prejsť alebo si zabehať, venujte sa športu, ktorý máte radi. Nevyhýbajte sa mu, pretože máte pocit, že by ste sa namiesto toho mali pripravovať na skúšku,“ hovorí výskumníčka.
Výskum Palmer-Cooperovej a jej kolegov ukázal, že počas pandémie, dokonca aj bez bežnej úrovne sociálnej interakcie a sociálnej podpory, mal jednoduchý akt trávenia času v zelených priestoroch, ako sú parky, pozitívny vplyv na pohodu študentov.
5. Nájdite si svojich ľudí
Nielen na internete, ale aj mimo neho je dôležité udržiavať kontakty. Výskumníčka odporúča počas skúškového obdobia zorganizovať stretnutia s priateľmi a počas oddychu si užívať čas v spoločnosti iných ľudí.
„Pravidelné prestávky v príprave sú ideálnou príležitosťou na spojenie niektorých z týchto nápadov. Stretnite sa napríklad s kamarátmi na prechádzke v parku,“ radí.
6. Rozhodujte sa zdravo
„Možno je lákavé siahnuť po energetickom nápoji, aby ste mohli pokračovať v príprave do neskorých večerných hodín. No môže vás to priviesť k horším študijným výsledkom - rovnako ako pitie alkoholu a vapovanie,“ upozorňuje Palmer-Cooperová.
Namiesto energetického nápoja odporúča vodu či ovocný kokteil a pred ponocovaním uprednostniť spánok. Narušený spánok môže zvyšovať negatívnu náladu a kvalitný spánok je spojený s lepšími výsledkami pri skúškach.
7. Vyberte si to, čo vyhovuje vám
Palmer-Cooperová odporúča premýšľať o tom, čo vás robí šťastnými a pomáha vám upokojiť sa, ak sa cítite preťažení.
„Kombinácia zdravých návykov a obľúbených činností je receptom na úspech, pokiaľ ide o výsledky pri skúškach aj zvládanie stresu,“ tvrdí.
Zdroje:
DOI: 10.1371/journal.pone.0120644
DOI: 10.1111/j.1467-9280.2008.02209.x
DOI: 10.1016/j.learninstruc.2014.11.001
DOI: 10.3758/MC.38.2.244
DOI: 10.1080/02607476.2020.1829965
DOI: 10.1037/a0023956
DOI: 10.1080/00221309.2020.1835800
DOI: 10.1002/smi.2830
DOI: 10.2147/NSS.S132078
DOI: 10.1002/berj.3976
DOI: 10.7717/peerj.11107
DOI: 10.1080/07448481.2022.2063024
DOI: 10.1038/s41398-020-0694-0
DOI: 10.1371/journal.pone.0247104
Viac na Artmama.sk
Viac na Tortyodmamy.sk
Viac na Nanicmama.sk
