Neúspech v prvom kole prijímacích konaní na stredné školy môže tínedžerov negatívne zasiahnuť. Hľadanie odpovedí, prečo práve oni skončili pod čiarou, keď sa snažili, alebo prečo sa vystresovali, či nevenovali učeniu viac času a energie, môže byť náročné.
Žiak, ktorý splnil podmienky prijímacieho konania, ale na školu ho neprijali, má ešte možnosť odvolania. Ak ani to nebude úspešné, čaká ho druhé kolo prijímacích pohovorov. To vypíšu školy, ktorým sa nepodarilo naplniť počet miest, ktoré žiakom ponúkajú.

Školská psychologička a kariérová poradkyňa Eliška Kostelníková hovorí, že v druhom kole môže žiak podať jednu prihlášku. Vytlačí mu ju výchovný či kariérový poradca zo systému Proforient.
„V druhom kole bude k dispozícii menší výber možností, logicky na školách, ktoré z rôznych dôvodov neboli v prvom kole atraktívne pre veľké množstvo žiakov. Treba preto prehodnotiť svoje kritériá a aspoň z niektorého zľaviť,“ vysvetľuje a pripomína, že ísť študovať na gymnázium nie je jediná vzdelávacia cesta.
Spolu s Beátou Sedlačkovou, psychologičkou z Výskumného ústavu detskej psychológie a patopsychológie (VÚDPaP), ponúkajú rady rodičom, ako sa zmieriť s neúspechom a ako dieťa znova motivovať.
V texte sa dočítate:
- Čo pomáha so zmierením sa s nepodareným prijímacím konaním.
- Načo sa zamerať pri výbere ďalšej školy.
- Čo je dôležitejšie ako pečiatka na vysvedčení s názvom konkrétnej strednej školy.
Pomocná ruka je dôležitá
Sedlačková hovorí, že neúspech nedefinuje dieťa, neznamená zlyhanie jeho ani rodiča.
„Často je prítomných viac činiteľov, prečo sa to nepodarilo vrátane stresu počas výkonovej situácie. Neúspech neznamená, že dieťa je nedostatočné, menej schopné, menej múdre ako ostatní. Rodič môže pomôcť dieťaťu hľadať jeho kvality, v čom vyniká a v čom je dobré,“ radí.
Psychologička z VÚDPaP-u dodáva, že rodič by mal v diskusii s tínedžerom aktívne počúvať a vnímať, čo prežíva.
„Prvým podstatným krokom je uznať emócie, ktoré prežíva rodič a rovnako aj dieťa, dovoliť si ich cítiť, najmä hnev, smútok, úzkosť, strach. Tiež vytvoriť dieťaťu bezpečné, nehodnotiace prostredie, v ktorom ich dokáže vyjadriť. Povzbudiť slovami: ‚Je v poriadku, čo prežívaš, spolu to zvládneme‘,“ odporúča.

Spolu by mali hľadať aj to, čo sa podarilo, napríklad, aké vedomosti dieťa pri príprave získalo alebo aké benefity môže mať zo školy, ktorú bude navštevovať namiesto pôvodnej voľby.
Vhodné je, ak rodič ubezpečí dieťa v tom, že si ho váži, je naň hrdý, vníma jeho vklad, snahu a poukázať na to, čo na ňom oceňuje - bez ohľadu na výsledok.
„Ak rodič na dieťa tlačí, hnevá sa, obviňuje ho, môže sa uzavrieť, cítiť ešte väčší stres, neprimeraný tlak, ktoré nedokáže vlastnými mechanizmami osobnosti zvládnuť,“ vysvetľuje psychologička.
Preto by mal rodič zmierniť očakávania, že dieťa musí byť vždy iba úspešné.
Pečiatka verzus skúsenosti
Kostelníková tvrdí, že dôležitejšie než pečiatka na vysvedčení s názvom konkrétnej strednej školy je naučiť sa byť samostatný, pristupovať zodpovedne k akejkoľvek úlohe, dobre komunikovať, byť flexibilný a kreatívny, ovládať cudzie jazyky a množstvo iných zručností.
Deviataci a stredné školy
Predpokladá sa, že deviaty ročník v školskom roku 2023/2024 ukončí 45 624 deviatakov. Toľko ich bolo na základných školách k 15. septembru 2023.
Na stredných školách, bez osemročných gymnázií, sa v školskom roku 2024/2025 otvorí 55 574 miest.
Ak bude žiak navštevovať strednú školu, ktorú považuje za „ľahkú“, môže mať podľa nej viac času rozvíjať rôzne iné záujmy a pracovať na sebe. Počas týchto aktivít sa stretne aj s inými ľuďmi než len so svojimi spolužiakmi.
„Kamarátstva zo základnej školy málokedy pretrvajú celý život, a aj žiakom, ktorí skončia v jednej triede s kamarátom zo základnej školy, sa veľmi často stáva, že postupne si každý nájde inú kamarátsku skupinu a priateľstvo ochladne,“ hovorí školská psychologička.
Viacero ciest k jednému cieľu
Obe odborníčky sa zhodujú, že tínedžerovi sa neprijatím na konkrétnu školu nezatvárajú dvere. Sedlačková poukazuje na to, že existujú rôzne možnosti, ako sa dostať k vytúženému povolaniu, ako nadstavbové štúdium, možnosti prestupu, kurzy popri štúdiu, mimoškolské aktivity, výmenné pobyty či získavanie skúseností v pracovnej oblasti.
Kostelníková dopĺňa, že generácia dnešných mladých ľudí bude určite vykonávať aj zamestnania, ktoré dnes ešte neexistujú, takže sa dá na ne len ťažko konkrétne pripraviť.
„Ďalším aspektom je to, že pravdepodobne nebudú celý život vykonávať jedno zamestnanie ako väčšina ľudí, ktorí sú dnes v strednom a najmä staršom veku, takže bude dobré, ak nazbierajú rôzne skúsenosti,“ dodáva.
Ako motivovať
Motivovať dieťa po prvom neúspechu sa dá rôznymi spôsobmi. Kostelníková pripomína, že aj na procese výberu strednej školy v druhom kole by sa mal žiak aktívne zúčastniť.
„Možnosti výberu budú obmedzené, ale stále by to nemalo byť len rozhodnutie rodičov,“ zdôrazňuje.

Rodičia a tínedžer by sa mali o celej situácii porozprávať, nevyčítať si navzájom veci z minulosti, ktoré sa už nedajú zmeniť, ale pozerať sa do budúcnosti.
Množstvo ľudí podľa výchovnej poradkyne časom dospeje k presvedčeniu, že viac vecí v ich živote sa udialo presne tak, ako sa udiať malo, a mali veľký zmysel, aj keď im v tom momente unikal. Preto sa v rámci diskusie môže zamyslieť, akú skúsenosť či lekciu im táto etapa života ponúka.
„Ak dieťa nie je naklonené filozofickým debatám, môžeme mu poskytnúť informáciu, že po prvom vysvedčení je možné podať žiadosť o prestup na inú strednú školu,“ ponúka spôsob, ako zaujať.