Sú krásne, ale je ťažké ich pochopiť, akoby mali svoju hlavu, hovorí o ľadovcoch polárna biologička Šabacká

"Ľadovec je ako historická knižka. Vďaka ľadovcom v Antarktíde, ktoré sú najstaršie na Zemi, máme napríklad kontinuálny záznam o klíme 800-tisíc rokov dozadu. Vieme, aké vtedy boli podmienky," hovorí česká polárna biologička MARIE ŠABACKÁ.

V rámci výskumu cestuje za tropickými ľadovcami aj do arktických a antarktických oblastí. O ľadovcoch hovorí, že ju fascinujú svojou krásou a tajomnosťou, zároveň má pred nimi rešpekt.

Pravidelne sa vyjadruje aj ku klimatickej zmene a jej dôsledkom.

Narodili ste sa a študovali ste v Čechách, ako ste sa v krajine, kde niet ani mora, dostali k výskumu polárnych a morských ľadovcov?

Už ako dieťa som čítala o polárnych výpravách, veľa času som trávila v prírode a veľmi rada som mala práve zimu. Na škole ma bavili chémia a biológia. Som z Prahy, študovať prírodné vedy som odišla do Českých Budějovíc. Tam som stretla vedcov, ktorí mali prednášku z polárnych krajín a veľmi ma to zaujalo.

Bakalársku prácu som písala o mikroorganizmoch, ešte nie ľadových, ale počas magisterského štúdia som sa už dostala prvý raz do Arktídy - na Špicbergy a začala som skúmať život pod ľadom.

Doktorandské štúdium som absolvovala v Spojených štátoch, u jedného významného vedca som päť rokov robila výskum v Antarktíde.

Keď som sa vrátila do Čiech, už tu bolo Centrum polárnej ekológie. Česko má dnes dve polárne základne, v Arktíde aj v Antarktíde.

Svalbard: Marie vnútri ľadovcovej jaskyne. (zdroj: Rudolf Havlík)

Čo vás na ľadovcoch fascinuje?

Sú krásne. Je ťažké ich pochopiť, akoby mali svoju hlavu, sú to zložité a dynamické systémy. Mám k nim úctu a rešpekt. Keď po nich chodíte, veľmi ľahko môžete prísť o život alebo si ublížiť, je v nich veľa dier, môžete niekam spadnúť či sa prepadnúť. Pritom sú fascinujúce a do určitej miery tajomné.

Fascinujúce ľadovce, ktoré Šabacká skúma: Krvavý vodopád aj modré jaskyne (6 fotografií)

Čo teraz skúmate?

Dlhodobo pracujem na českej základni na Špicbergoch. Skúmame a snažíme sa pochopiť ekosystém ľadovcov, ako keby to bola lúka alebo časť lesa. Organizmy, ktoré žijú v extrémnom prostredí ľadu, často nevidno voľným okom, sú mikroskopické. Snažíme sa pochopiť, ako sa tam dostali, akým spôsobom získavajú energiu, či ako sú si navzájom príbuzné organizmy z rôznych ľadovcov.

Jeden z mojich projektov sa týka ľadovcov v trópoch. Sú totiž relatívne málo preskúmané a súčasne patria medzi najrýchlejšie miznúce. Sú vo vysokých horách, ja ich študujem najmä v africkej Ugande. Ale snažíme sa získavať vzorky a spolupracovať aj s vedcami z Južnej Ameriky.

Súvisia tropické ľadovce s tými arktickými?

Ich základ je rovnaký, ľadovec je ľadovec, tvorí sa zo snehových zrážok. Tropické ľadovce sú však veľmi špecifické. Od tých v Alpách, Škandinávii či v Arktíde sú veľmi vzdialené a dlhodobo od nich izolované.

Ľadovce v Alpách boli ešte v poslednej ľadovej dobe, pred 10-tisíc rokmi, prepojené s tými v polárnych oblastiach a majú s nimi podobnú sezonalitu.

V polárnych krajinách je leto aj zima, v Alpách rovnako, no v trópoch sú obdobia sucha a vlhka, klíma je riadená monzúnmi a celoročne je tam stále teplota, mrzne v noci. Tropické ľadovce sú bližšie k bodu topenia sa vody, a preto aj zmeny, ako množstvo zrážok a teplota, tu hrajú veľkú rolu. Sú na hrane existencie, roztopiť sa môžu veľmi rýchlo.

Tropický ľadovec v africkej Ugande. (zdroj: Marie Šabacká)

Aký poznatok z tropických ľadovcov budeme mať, kým zaniknú a s nimi logicky aj život v nich?

Ľadovec je ako historická knižka. Vďaka ľadovcom v Antarktíde, ktoré sú najstaršie na Zemi, máme napríklad kontinuálny záznam o klíme 800-tisíc rokov dozadu. Vieme, aké vtedy boli podmienky.

V tropických oblastiach nemáme veľa zdrojov, ako tieto informácie získať, iba ak z ľadovcov. Môžete vŕtať do niektorých stromov, ale tie nie sú také staré.

V tropických ľadovcoch sú tiež organizmy, ktoré nikde inde nežijú a zaujíma nás, či dokážu prežiť, aj keď sa ľadovec roztopí, adaptovať sa na život mimo ľadu. Zdá sa, že niektoré to dokážu, iné nie.

Chceme tiež vedieť, či sú si tropické ľadovce navzájom podobné. Keď zmiznú, už to nevyskúmame.

Keňa, Lewis Glacier: Zvyšky ľadovca pod horou Mt. Kenya. (zdroj: Marie Šabacká)

Predpokladáte, kedy môžu niektoré alebo aj všetky tropické ľadovce zaniknúť, môže to byť ešte počas vášho vedeckého bádania?

Možné to je. V Afrike v roku 2014 boli ľadovce na troch vrcholoch, dnes sú iba na jednom a aj na tom výrazne ustúpili. Teraz v máji zanikol ľadovec vo Venezuele. A vyzerá to tak, že aj mnohé tropické ľadovce v Indonézii či v Bolívii sú už za bodom zvratu a ich záchrana nie je možná.

Či to bude o desať, alebo tridsať rokov, vedci predpovedať nevedia. V tomto storočí však zrejme zaniknú aj africké ľadovce na hore Kilimandžáro alebo Mount Kenya. Sú to všetko malé horské ľadovce.

Marie putuje k tropickému ľadovcu v africkej Ugande. Je vo výške 4450 m. n. m. a táto fotografia je zo štvrtého dňa, keď ho po prvý raz zahliadli v diaľke. (zdroj: Jan Lukačevič)

Ľadovec nie je "len" zamrznutý sneh. Sú ľadovce niečo ako koralové útesy? Keď zaniknú, veľmi ťažko vzniknú nové?

Áno, ľadovec nie je akákoľvek snehová plocha. Aby sa niečo mohlo nazývať ľadovec, musí to mať nejakú dynamiku. Musia sa vytvoriť ľadové vrstvy, musí to byť mnoho rokov za sebou, keď sa sneh v ňom netopí a aj v lete sú tam podmienky, keď sa napadnutá vrstva snehu mení najprv na firn a potom na ľad. Keď sa ho časom nabalí dostatočné množstvo, začne dochádzať k vnútorným zmenám a vplyvom gravitácie sa začne sám pohybovať a až potom to môžeme nazývať ľadovcom.

To trvá stovky rokov, či dokonca tisíc. Tam, kde ľadovec zmizne, je teda veľmi nepravdepodobné, že by sa počas najbližších generácií vytvoril.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Poláčková: Everest je zóna smrti, nehrá sa tam na ohľaduplnosť, každý chce zachrániť seba a svoj život Čítajte 

Prečo atmosféra Zeme vlastne potrebuje ľad a sneh?