Lenivé, neporiadne, či šikovné? Expertky vysvetľujú, ako nálepkovanie ovplyvňuje deti

Je ráno, treba sa čo najskôr prichystať a vyraziť do práce a do školy. Dieťaťu sa vstávať nechce, a tak sa ho rodič snaží motivovať tým, že mu povie, aby nebolo lenivé. Keď sa mu však podarí rýchlo vychystať, vyzdvihne, že je šikovné.

Nálepkami, aj tými pozitívnymi, však rodičia môžu deťom robiť medvediu službu.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Psychologička: Pozornosť by sme mali venovať aj deťom, ktoré sú zdanlivo tiché a poslušné Čítajte 

Španielske odborníčky na výchovu detí z univerzity Nebrija v Madride Montserrat Magrová Gutiérrezová a Paula Contesseová Carvachová vysvetľujú, že medzi povzbudením či pomocou dieťaťu rásť a jeho odsúdením existuje krehká rovnováha.

„Je nevyhnutné, aby sme sa zamysleli nad tým, či naše slová stavajú mosty, alebo bariéry pre deti, ktoré ich počujú,“ hovoria.

V texte na odbornom portáli The Conversation vysvetľujú, ako vedia nálepky ovplyvniť aj budúcnosť dieťaťa a ako vhodne vyzdvihnúť jeho správanie.

Nálepky a vývin dieťaťa

Nálepkovanie je proces, prostredníctvom ktorého ľudia klasifikujú alebo opisujú identitu tých, ktorí sa výrazne odchyľujú od toho, čo sa považuje za normálne alebo vhodné.

Niektorí odborníci nálepky definujú ako pripisovanie predpokladaných vlastností danému subjektu, pričom sa používajú na jeho opis či identifikáciu. Ich používaním implicitne posudzujeme, do akej miery sa daná osoba odkláňa od spoločenských očakávaní alebo ako veľmi ich dodržiava.

Väčšina odborníkov hovorí o dvoch typoch nálepiek: pozitívnych a negatívnych.

Niektoré štúdie tvrdia, že pretrvávajúce negatívne hodnotenia výkonu dieťaťa zo strany autorít v jeho okolí môžu ovplyvniť, ako vníma seba samého.

V neskorších fázach vývinu môže mať dieťa problém zmeniť sebavnímanie, ak mu dospelí zvyknú hovoriť, že je pomalé alebo sa vždy mýli. Negatívne totiž ovplyvňujú jeho sebaúctu a vnímanie seba samého, čo môže viesť k pocitu menejcennosti.

No rovnako zlé môžu byť aj pozitívne nálepky.

Psychológ Jonathan Secanella upozorňuje, že keď sa deťom dávajú nálepky na základe ich úspechov, ich vnútornú hodnotu spájame s ich výkonom. Napríklad, keď dieťaťu povieme, že test zvládlo, pretože je šikovné, môže ho to viesť k presvedčeniu, že s výkonom klesla aj jeho osobná hodnota.

„Je preto chybné myslieť si, že časté dávanie pozitívnych nálepiek deťom alebo študentom pomáha zvyšovať ich sebaúctu,“ konštatujú španielske odborníčky.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Mamy majú na dcéry väčší vplyv, ako si myslia. Čo by ste pred nimi nemali robiť Čítajte 

Presvedčenia rodičov, ktoré ovplyvňujú nálepkovanie, ovplyvňujú rozvoj ich schopností emocionálneho rozpoznávania v detstve.

Gutiérrezová a Carvachová vysvetľujú, že dieťa, ktoré si zvykne myslieť, že je veľmi inteligentné, pretože má napríklad dobré známky v škole, môže mať strach zo zlyhania a môže byť náchylnejšie k frustrácii a nadmernému vyťaženiu.

Ako teda pochváliť čin alebo správanie, o ktorom si myslíme, že je chvályhodné?

Výskumníčky tvrdia, že kľúčom je označiť proces a nie výsledok, najmä v akademickom prostredí. Napríklad môžeme vyjadriť spokojnosť s mierou angažovanosti alebo úsilia, ktorú dieťa pri práci vynaložilo a nie s dosiahnutou známkou.

Sebanaplňujúce proroctvo

Hoci rôzne štúdie ukazujú, že rozdelenie žiakov podľa schopností by im mohlo poskytnúť individuálnejšie, a teda efektívnejšie vzdelávanie, niektorí odborníci sa domnievajú, že to vedie k stigmatizácii, odmietaniu a zosmiešňovaniu zo strany rovesníkov a následne k izolácii a uzavretiu sa do seba.

Nálepky totiž vedia priamo ovplyvňovať presvedčenie o našich schopnostiach. To znamená, že jednotlivec, ktorý raz dostane nálepku, bude od seba v podobných situáciách očakávať rovnaký výsledok.

„Takéto sebanaplňujúce sa proroctvá sú bežné u detí aj dospelých. ‚Všetci hovoria, že som zlý v matematike, takže už teraz viem, že tomu nebudem rozumieť,' môže vysloviť dieťa na hodine matematiky alebo dospelý, ktorý sa borí s daňovým priznaním,“ približujú Gutiérrezová a Carvachová.

Výskumníci tiež našli súvislosť medzi nálepkovaním detí a Pygmalionovým efektom, ktorý ukazuje, že existuje vysoká pravdepodobnosť, že očakávania dospelých sa stanú samonapĺňajúcimi sa proroctvami. A vytvorí sa začarovaný kruh.

Ak je správanie alebo rozhodnutia dieťaťa založené na vonkajších hodnoteniach toho, kým je, dieťa ich nakoniec potvrdzuje a posilňuje. Tieto úsudky potom začnú riadiť, ako dieťa vníma samo seba a následne aj jeho očakávania od vlastného budúceho správania sa.

Pochvaly a upozornenia

Odborníčky tvrdia, že dá sa ubrániť kategorizácii detí podľa ich vlastností alebo schopností. Dospelý by mal mať na pamäti vplyv, ktorý môžu mať jeho slová, a naučiť sa riešiť problémy detí cez komunikáciu a včasného pozitívneho posilnenia.

Napríklad, keď má dieťa problém s udržiavaním poriadku, namiesto vety „Ty si taký neporiadny“ sa mu dá ponúknuť pomoc pri organizovaní alebo upratovaní. Rodič môže povedať: „Skús si upratať izbu, som si istý, že to zvládneš, ale daj mi vedieť, keby si potreboval pomoc.“

A ako dieťa pochváliť?

Ak chceme dieťaťu povedať, že je dobré v určitej úlohe bez toho, aby sme odmeňovali len poslušnosť, môžeme povedať niečo ako „páči sa mi, koľko úsilia si vynaložil na dokončenie tejto úlohy“ alebo „videl som, ako si sa podelil o hračky s kamarátom, to bolo od teba pekné“.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Špeciálna pedagogička: Rodičia deťom priveľmi pomáhajú, preto zvládajú činnosti s oneskorením Čítajte 

Namiesto „si talentovaný“ môžeme povedať: „Vidím, že rád kreslíš. Chcel by si si vyskúšať nejaké nové techniky alebo farby?“

Odborníčky podčiarkujú, že pochvala a pozitívne posilnenie by mali prísť presne v okamihu, keď sa daná činnosť uskutoční.

„Okamžitým uznaním posilňujeme spojenie medzi správaním a jeho pozitívnou odozvou. Týmto spôsobom sú pochvala alebo odmena spojené so samotnou činnosťou a nie s identitou, osobnosťou alebo vnútornou hodnotou dieťaťa,“ vysvetľujú Gutiérrezová a Carvachová.

Zdroje:

DOI: 10.4314/afrrev.v12i2.11

DOI: 10.1002/icd.1868