Autorka fantasy bestsellerov Natalja Ščerba: Je dôležité, aby deti verili v láskavosť a silu človeka

Už ako malé dieťa napísala rozprávku o podmorskom svete, no písanie kníh považovala za nedosiahnuteľné. Všetko potom zmenil jeden okamih a bolo to jasné. Ukrajinská spisovateľka dnes úspešne píše o magickom svete, ktorý nemá hranice. Zoznámte sa s bestsellerovou autorkou fantasy Natajlou Sčerbou.

Pochádzate z Bieloruska, nejaký čas ste žili v Rusku, dlhšie tiež na Ukrajine a teraz žijete v Bratislave. Kde sa cítite doma?

Pochádzam síce z Bieloruska, no keď som mala deväť rokov, prišli sme s rodinou na Ukrajinu. Tam som vyrastala, chodila do školy, tam sme žili. Odvtedy považujem za svoju vlasť alebo to, odkiaľ pochádzam, Karpaty.

Hovorím po rusky aj po ukrajinsky, ale dlho sme sa chceli presťahovať na Slovensko, do Česka alebo do Poľska. Prosto do inej zaujímavej, no podobnej krajiny, aby sme zažili inú, ale stále blízku kultúru.

Vo všeobecnosti je mojím cieľom spoznávať a spájať rôzne kultúry a je to aj hlavný cieľ mojej práce. Ani v magických príbehoch neexistujú hranice – existuje len mágia.

Čím vás očarilo práve Slovensko?

Nakoniec sme sa rozhodli pre Slovensko, pretože Bratislavu aj slovenské hory mám veľmi rada a získali si nás aj ľudia. V Bratislave žijeme od roku 2020. Bývame neďaleko jazera Veľký Draždiak, kam si v lete chodím každý deň zaplávať a môj byt má malú terasku, kde počas teplých dní veľmi rada tvorím.

Za ten čas sme si tu našli aj veľa dobrých priateľov a známych. Učím sa po slovensky a v slovenčine čítam aj svoje knihy, aby som mohla lepšie komunikovať so svojimi čitateľmi.

Môj manžel mi robí manažéra a moja dcéra tu na vysokej škole študuje animovanú tvorbu. Chcela by vytvoriť animovaný film o Časodejoch (najpopulárnejšia séria, ktorú autorka publikovala - pozn. red.). Takže už sa cítim doma tu.

Natalja miluje slovenské hory a získali si ju aj ľudia. Na Slovensko prišla v roku 2020. (zdroj: archív N. Š.)

Takže celé dielo by ostalo v rodine – vy to napíšete – ona to sfilmuje?

Presne tak.

V roku 2022 vypukol konflikt na Ukrajine. Z čisto ľudského hľadiska, dotkol sa vás osobne?

Samozrejme. Keď sa to začalo, mali sme veľké obavy a máme ich doteraz. Na Ukrajine ostali naši blízki a priatelia. V začiatkoch sme mnohým pomáhali - napríklad s dopravou alebo aj s peniazmi. Priateľom v Charkove sme dali k dispozícii náš byt, pretože o ten svoj prišli. Je to veľmi ťažká situácia a aj moji príbuzní a kamaráti majú za sebou veľmi smutné udalosti.

Prejdime k vašej tvorbe. Píšete rozprávky, ale najväčší úspech vám priniesli fantasy série - najmä Časodejovia. Prečo práve tento žáner?

Vždy som vedela, že chcem písať fantasy. Podľa môjho názoru fiktívny svet odhaľuje našu realitu oveľa lepšie a, paradoxne, poskytuje oveľa objektívnejší pohľad cez prizmu magického a neobyčajného.

Ja píšem predovšetkým pre tínedžerov, pretože si myslím, že práve tento vek je v živote človeka najzaujímavejší, ale aj najdôležitejší. Medziobdobie medzi detstvom a dospelosťou formuje charakter a svetonázor a rozhodnutia, ktoré v tomto čase urobíte, sú veľmi dôležité pre ďalšie vaše smerovanie. Tínedžeri robia za nezvyčajných okolností nezvyčajné rozhodnutia. Síce nie vždy správne, ale vždy úprimné a odvážne. Je zaujímavé ich sledovať.

V tomto veku je pre nich dôležité, aby uverili v láskavosť a silu človeka. Slobodného, ktorý slobodne premýšľa, no má kritické myslenie. To je aj mojím zámerom. Dospelosť je už o prevzatí zodpovednosti za svoje činy. A pochopiť a prijať to je dosť náročná cesta. Mojím cieľom je im prostredníctvom mojich kníh niečo odovzdať a niečo ich naučiť.

Populárna fantasy séria vychádza zo slovanskej mytológie a vyšla v siedmych jazykoch (zdroj: archív N. Š.)

Študovali ste na Kyjevskej národnej univerzite technológií a dizajnu. Ako sa človek z takejto školy dostane k písaniu kníh?

Ja som chcela písať už od detstva. Prvá rozprávka, ktorú som ako malá napísala, bola o morských pannách a podmorskom svete.

A prečo teda technológie a dizajn, prečo nie žurnalistika?

Ja som si myslela, že spisovatelia sú bohovia. Že k tomu sa obyčajný človek nedostane. Považovala som to za niečo absolútne nedosiahnuteľné. A na dizajn som sa prihlásila preto, že som vedela dobre kresliť a bavilo ma to. Nejaký čas som dokonca aj navrhovala kostýmy pre cirkus a divadlo. Boli zložité, s korzetmi a výšivkami a bola to naozaj pekná práca.

Ako začala cesta od kostýmov ku knihám?

Keď som mala asi 25 rokov, jedného dňa som počula pesničku o rytieroch, princeznej a paralelnom magickom svete. A veľmi sa mi páčila. V tom momente som si uvedomila, že chcem písať príbehy a že môžu byť presne o tomto. O mágii. Pamätám si, že keď som potom kráčala po ulici, bola som ako v hmle. Zrazu to bolo jasné. Začala som o tom premýšľať, robila som si veľa poznámok a písala. A tak sa to začalo.

Mapa čarodejníckeho sveta z kníh Natalje Ščerba (zdroj: archív N. Š.)

To, že viete kresliť, znamená, že by ste si svoje knihy mohli sama aj ilustrovať, napadlo vám to niekedy?

Áno, chcela by som kresliť. Ale momentálne by som viac chcela vytvoriť niečo spolu s mojou dcérou. Ona kreslí naozaj výborne a máme už aj nápad na spoločný projekt – rozprávku o kapybare baletke. Už to aj pomaličky vzniká. Ja to píšem a dcéra Eva ilustruje. Bude to krásne.

Tento rozhovor nájdete aj v aprílovom čísle mesačníka SME ženy, ktoré je v predaji do 30.4.

Vaše knihy nie sú práve tenké a fantasy je žáner, ktorý je zrejme na písanie pomerne náročný. Ako a kde vznikajú vaše diela? Potrebujete na písanie svoj pokoj alebo viete tvoriť aj v rušnejšom prostredí?

Ak to myslíte vážne, je to seriózne povolanie a napísať dobrú knihu trvá. Rok minimálne. Sedíte nad tým každý deň osem aj desať hodín. Niekedy nepríde nič, ani čiarka a niekedy za hodinu urobíte všetko, na čo ste si vyhradili celý deň. Na písanie potrebujem ticho. Chcela by som počúvať hudbu, ale nejde to. Jediný povolený zvuk je môj kocúr a tikanie hodín.