O vplyve elektronických zariadení s obrazovkami na výchovu detí diskutuje laická aj odborná spoločnosť. Kým niektorí sú voči nim kritickí a upozorňujú na riziká, iní poukazujú na to, že dôležitý je prijímaný obsah.
Jeden zo zakladateľov prvej slovenskej detskej digitálnej knižnice na cloudovej platforme KUBO ONDREJ BAGIN tvrdí, že výhodu budú mať deti, ktoré sa s takým zariadením naučia pracovať a zistia, že môže byť zdrojom nekonečných informácií a kvalitnej zábavy.
„Digitálne zariadenia majú svoje úskalia a ide skôr o to, ako sa s tým naučíme pracovať, pretože vývoj nezastavíme,“ dopĺňa jeho manželka a spoluzakladateľka e-knižnice JANA BAGINOVÁ.

V rozhovore pre SME približujú, ako sa knihy stali pevnou súčasťou ich rodiny, ako vnímajú technológie a aj to, v akom stave je ich plán zdigitalizovať desaťtisíc knižných titulov v slovenčine.
V rozhovore sa dočítate:
- Ako budovať u detí lásku k čítaniu.
- Či cena papiera a digitalizácia kníh vytlačí papierové knihy na druhú koľaj.
- Ako sa im spolupracuje so slovenskými autormi a vydavateľstvami.
- Na čo dbajú pri výbere kníh.
- Aké knihy by do e-knižnice nezaradili.
- Ako sa im darilo zaviesť font pre ľudí s dyslexiou.
- Aké sú ich ďalšie plány s aplikáciou.
Nápad na aplikáciu KUBO vznikol na letnej dovolenke, keď ste doma zabudli knihy, ktoré ste s deťmi čítali. Vo viacerých rozhovoroch ste uviedli, že si vaše deti vždy radšej pribalili ďalšiu knihu ako kus oblečenia. Ako sa stalo, že čítanie je pre vašu rodinu také dôležité?
Jana Baginová: Rada hovorím, že k čítaniu si vytvárame vzťah najmä prostredníctvom rituálov. Ak sa dieťa večer chystá na spánok v pokojnej atmosfére a vedľa sedí rodič, ktorý mu číta rozprávku, spojí si knihy s príjemnými pocitmi. Takto sme aj my docielili, že naše deti si nedokázali večer a uspávanie bez kníh predstaviť.
Na spomínanej dovolenke nastal čas na večernú rutinu, no my sme zistili, že knihy ostali doma. Milujem rozprávky a príbehy, no žiaľ, neviem ich vymýšľať. A tak manžel začal na internete hľadať knihy pre najmenších. Podarilo sa mu objaviť americkú apku s detskými knihami a náš problém bol vyriešený.
Ondrej Bagin: Nejde teda o náš originálny nápad, ale hovorili sme si, že by bola škoda to nespraviť aj v slovenčine.
Ako ste viedli deti ku knihám a vedeli ich pri nich udržať?
J. B.: Možno pomohlo aj to, že doma máme knihy z detstva aj pravidelne kupujeme nové. Aj návštevy knižnice boli pre nás prirodzené. Od začiatku tak mali deti ku knihám vzťah a spojili si ich s pozitívnymi emóciami.
O. B.: A tiež boli hladné po nových informáciách.
To je špecifické pre celú generáciu, ktorá teraz vyrastá. Je zvyknutá, že má k dispozícii veľké množstvo informácií a hľadá vždy nové. Ide o výhodu, ktorej je zbytočné sa brániť a je potrebné ponúknuť riešenie na uspokojenie hladu po informáciách.
A knihy sú super zdroj. Na to však buď treba mať obrovské knižnice doma alebo vytvoriť nekonečnú digitálnu knižnicu, aby mali deti stále niečo nové na čítanie.
Vaše deti už vyrástli. Stále majú vášeň pre knihy?
J. B.: Starší syn teraz beletriu už skoro nečíta, ale naďalej má zvyk čítať a stále študovať niečo nové. Mladší syn si ešte večer bez knihy nevie predstaviť.
Akú radu máte pre ostatných rodičov, ako vybudovať u detí lásku k čítaniu?
J. B.: Najlepšie je vytvoriť si rituál spojený s čítaním. Napríklad, že si rodina zvykne niečo prečítať pred zaspávaním alebo pri cestovaní v aute či vo vlaku. Teda vždy, keď je voľný čas na vytiahnutie knihy. Dieťa si to zapamätá a spojí s príjemnou emóciou, ktorú s rodičmi zažívalo.

O. B.: Dôležité je tiež nájsť knihu, ktorá dieťa témou zaujíma a nevnucovať mu svoje predstavy.
Stalo sa vám, že vám dieťa povedalo, že toto čítať nechce, pretože ho to nudí?
J. B.: Veľakrát. Boli knihy, ktoré mali podľa nás skvelého autora, no dieťa zhodnotilo, že sú z minulého tisícročia a že ho vôbec nezaujímajú. Nebránime mu čítať knihy, ktoré sú pre neho príťažlivejšie ako pre nás.
Keď boli malí, tak sme sa snažili nejaký vkus vybudovať a čítali sme knihy, o ktorých sme si mysleli, že sú kvalitné.
V prípade, že sa dieťa vie už samo rozhodovať, nepresviedčala by som ho nasilu.
Máte nejaké tipy ako čítať so škôlkarmi či predškolákmi, ktorí pri knihe ťažšie udržia pozornosť?