Mladá dizajnérka tvorí z textilných zvyškov, jej modely nosia aj známe osobnosti

Z módneho priemyslu sa stal jeden z najviac znečisťujúcich priemyslov na svete. Situácia je natoľko vážna, že o pár rokov súčasná produkcia oblečenia a textilný odpad budú významnou mierou zodpovedať za otepľovanie planéty. Už teraz sa však nájdu tí, ktorí chcú módny priemysel zmeniť.

Mladá módna návrhárka svojimi šatami vyrobenými z odpadu upozorňuje na to, že kúpiť si tričko za tri eurá nie je v poriadku, a vynaliezavý Slovák, aby pomohol našej planéte, sa zase rozhodol zabaliť šaty do balíka, ktorý len tak do koša nevyhodíte.

Máte zlú náladu? Kúpte si niečo na seba! Idete s priateľmi na párty? Chce to nový top! Vaše obľúbené e-shopy majú práve obrovské zľavy. Bol by hriech odolať a nenakúpiť!

A tak kupujeme, nosíme, to, čo je out alebo poškodené, vyhodíme a nahradíme novým. Skrine máme plné, no aj tak máme pocit, že nemáme čo na seba. Hoci úplne všetko priebežne dražie, oblečenie lacnie a je ho čoraz viac.

Odhady poradenskej firmy McKinsey a Svetového ekonomického fóra naznačujú, že objem vyrobeného odevu sa od roku 2000 prinajmenšom zdvojnásobil. Len zlomok sa pritom recykluje. Osemdesiatsedem percent z celkového množstva vlákien použitých na výrobu odevu sa nakoniec spáli alebo pošle na skládku.

Módne značky sa stali terčom kritiky za praktiky ako ničenie nepredaných produktov a posielanie hromady oblečenia na skládky na juhu zemegule.

Mode od Juliany Brnákovej (zdroj: archív J. B.)

Keď sa z juhu presunieme do našich končín, čísla nie sú o nič lichotivejšie. Od roku 1996 sa množstvo oblečenia zakúpeného v Európskej únii zvýšilo o 40 percent na osobu. Jedným z dôvodov je aj prudký pokles cien.

Každý Európan spotrebuje ročne v priemere takmer 26 kilogramov textílií a vyhodí približne 11 kilogramov. Väčšina z nich (až 87 percent) sa spaľuje alebo ukladá na skládkach, zvyšok sa vyvezie do krajín mimo Európskej únie. V tomto kontexte tie ligotavé puzdrové šaty, ktoré nestáli ani 30 eur, zrazu strácajú svoj lesk a čaro.

K výraznej nadspotrebe oblečenia prispieva aj jednoduchá dostupnosť. Nemusíte ísť do obchodu a skúšať si oblečenie, stačí jeden klik a o pár dní máte nový módny kúsok už na sebe.

Nesedí vám? Jednoducho ho pošlete späť a klikáte ďalej.

Mode od Juliany Brnákovej (zdroj: archív J. B.)

Z ponožiek krásne šaty?

Kým pred niekoľkými desaťročiami ľudia kupovali oblečenie iba raz na celú sezónu, od 80. rokov 20. storočia sa situácia zmenila. Módne značky objavili koncept lacnej masovo vyrábanej módy, ktorá sa rýchlo mení.

Obchody s oblečením majú nie štyri kolekcie do roka podľa ročných období ako kedysi, ale päťdesiatdva, koľko je týždňov v roku. Tlak módnych trendov núti ľudí kupovať stále nové a nové kúsky a vzniká začarovaný kruh, z ktorého je ťažké vystúpiť.

Tento článok nájdete aj v aprílovom čísle mesačníka SME ženy, ktoré je v predaji do 30.4.

Už dlhšie sa upozorňuje, že z tohto kolotoča sa nevedia dostať ani deti a ženy, ktoré v Ázii v neľudských podmienkach vyrábajú tie pestré tričká, džínsy všetkých možných strihov, doplnky a všetko, čo s módou súvisí. Jeden módny kolotoč fast fashion, rýchlej módy, sa zastavil, žiaľ, až po tom, ako sa zrútila známa továreň v roku 2013 v bangladéšskej metropole Dháka. Ostatné kolotoče sa však točia ďalej.

Nadaná slovenská módna návrhárka Juliana Brnáková sa svojím talentom rozhodla zabojovať proti rýchlej móde, ktorá valcuje módny priemysel, svojským spôsobom. Začala všetok odpad, ktorý produkuje módny priemysel, využívať na tvorbu svojich modelov. A to dokonca aj odpad z ponožiek.

„Vedela som, že sa chcem venovať niečomu, čo má zmysel, chcela som riešiť reálny problém. Textilný odpad je obrovská zaťaž pre naše životné prostredie a týka sa celého sveta, ale netušila som ešte, že ma to pohltí natoľko, že to určí smerovanie mojej tvorby,“ vysvetľuje mladá dizajnérka, ako sa u nej rodil nápad použiť na výrobu šiat textilný odpad.

Modely od Juliany Brnákovej (zdroj: archív J. B.)

Kým prišla na to, ako vyrobiť šaty či bundu z ponožiek, chvíľku jej to trvalo. Na začiatku najskôr zisťovala, kto by jej tento textilný odpad dodal, a až potom uvažovala, ako ho spracuje. Nemala žiadne skúsenosti, mala však jasný cieľ.

„Chcela som priviesť textilný odpad naspäť do bežného života a do bežného používania. Keď sa však povie slovo odpad, ľuďom napadne niečo špinavé a znehodnotené. V skutočnosti sú to len drobné nitky alebo odrezky z rovnakého materiálu, ako keď si kúpite ponožky. Preto radšej používam slovné spojenie textilné zvyšky.“

Jej modely sú pestré, charakteristické vysokým podielom ručnej práce, vytvorené z textilných zvyškov a spracované tak, aby pri ich výrobe nevznikal ďalší odpad.

Niektoré z výsledných kúskov sú určené na prehliadkové móla či pred televízne kamery, obliekla si ich napríklad moderátorka Jasmína Alagič v projekte Česko – Slovensko má talent alebo česká herečka Sára Korbelová na Českom slávikovi, ale väčšina z modelov je bežne nositeľná.

„Chcem, aby sa moje oblečenie nosilo a aby na ňom zároveň bolo vidieť, že je to kúsok umenia a dizajnu, že to nie je len odev. Aby ľudia mohli nosiť umenie.“

Model od Juliany Brnákovej (zdroj: archív J. B.)

Nerovný boj

„V celej histórii nebol odev nikdy taký lacný, ako je dnes. Ceny energií, bývania, cestovania stúpli, len odev je stále lacnejší. Nemusíte byť odborník, aby vám to jednoducho nesedelo. Ak stojí tričko tri eurá, je jasné, že niekto na to dopláca,“ hovorí slovenská módna návrhárka.

Dnes si môžeme kúpiť veľké množstvo oblečenia za veľmi málo peňazí. No a čo, že sa zakrátko zničí, rozpadne a vznikne z neho textilný odpad?!

„Fast fashion mení myslenie ľudí, učí ich, že odev môže stáť málo a že je to v poriadku. Keď potom vidia tričko dizajnéra, ktoré stojí dva- alebo trikrát toľko, tak ho jednoducho nekúpia, pretože si povedia, že toľko tričko predsa nemôže stáť, že je predražené. Ale nevidia za tým, že tričko bolo vytvorené v lokálnom prostredí z kvalitných materiálov, že človek, ktorý ho ušil, mal adekvátne zaplatené a pracoval v ľudských podmienkach. Lenže toto je niečo, pred čím si zatvárame oči,“ je presvedčená odborníčka na módu a textil.

Aj preto sa čoraz intenzívnejšie hlási o slovo slow fashion – oblečenie, ktoré je kvalitné, pretrvá roky, nevyjde rýchlo z módy a niekedy môže byť vyrobené aj z textilného odpadu.

Julianine kabáty, bundy a iné kusy odevu u ľudí vzbudzujú záujem. Neveria vlastným očiam ani hmatu, že vznikli z ponožiek.

„Odev z textilných zvyškov je veľmi charakteristický svojou farebnosťou a štruktúrou. Ľudia na pohľad nevedia identifikovať, z čoho to je a aké to je na dotyk, čiže sa toho chcú dotknúť. A potom sú prekvapení, že textílie sú skutočne jemné a vôbec nie sú nejaké škriabavé. Materiál, z ktorého vyrábam napríklad odevné doplnky, je z nití z ponožiek, ale na dotyk pripomína koženku, čo mnohých prekvapuje,“ usmieva sa módna dizajnérka.

Už dnes svoje výrobky balí do opakovane použiteľných alebo ľahko recyklovateľných obalov, aby šetrila životné prostredie, pretože je presvedčená, že ekologicky musíme nazerať na celý cyklus výroby oblečenia, nielen na jeho tvorbu.

Mode od Juliany Brnákovej (zdroj: archív J. B.)

Nemusíme nič vyhadzovať, stačí vrátiť

Problémom aj riešeniami životného cyklu módneho oblečenia od výroby cez distribúciu až po odpad sa zaoberá štúdia od troch slovenských autoriek z Inštitútu cirkulárnej ekonomiky - Martiny Ľuptákovej, Ivany Malešovej a Petry Csefalvayovej.

„Vplyv na životné prostredie sa prejavuje v módnom priemysle počas celého životného cyklu produktu od získavania surovín cez výrobu, distribúciu, používanie až po jeho likvidáciu. Situácia je natoľko zlá, že ak sa nič nezmení, do roku 2050 môže svetový módny priemysel spotrebovať viac ako štvrtinu z celkovej uhlíkovej zásoby, ktorá by mala garantovať udržanie oteplenia planéty pod 2 °C,“ upozorňujú vo svojej štúdii.

Z módneho priemyslu sa stal jeden z najviac znečisťujúcich priemyslov na svete a v súčasnosti čelí novej výzve. Enormný celosvetový nárast predaja oblečenia online a široká ponuka či veľké zľavy, ktoré ponúkajú e-shopy, totiž produkujú množstvo odpadu.

Na Slovensku až 56 percent všetkých online nákupov tvoria práve nákupy oblečenia. Tušíte, koľko je to plastových vrecúšok, kartónov či lepiacej pásky?

„Len v slovenských e-shopoch sa v roku 2021 zrealizovalo 120 miliónov zásielok. Spolu vyprodukovali 30-tisíc ton odpadu. Európska komisia aj preto v novembri 2022 navrhla pravidlá, ktoré e-shopy prinútia používať ekologické a opakovane použiteľné obaly, aby zabezpečila recyklovateľnosť všetkých obalov do roku 2030,“ hovorí startupista Ivan Štefina, ktorý sa práve preto pustil do veľkej výzvy.

Podľa vzoru Francúzska, kde žil niekoľko rokov, sa rozhodol zabojovať s odpadom aj zo slovenských e-shopov spôsobom, ktorý krajina módy už nejaký čas využíva.

Ivan Štefina (zdroj: archív I. Š.)

„Znovu použiteľné obaly pre e-shopové zásielky sú tam už bežnou súčasťou života. Dostanete balík a namiesto toho, aby ste vyhodili krabicu s množstvom papierov vo vnútri, obal jednoducho vrátite a použije sa znova,“ vysvetľuje skvelý, a pritom jednoduchý nápad Ivan Štefina, ktorý ho aplikoval vo svojom startupe Repetito.

So svojím tímom vyvinuli aj obaly pre e-shopy s oblečením, špeciálne navrhnuté pre obuv, šaty aj módne doplnky.

„Pri krehkých zásielkach je vnútri balíka recyklovateľný výplňový materiál z kukuričného škrobu. Náš balík znižuje uhlíkovú stopu o viac ako 85 percent v porovnaní s kartónovým balením a keďže je znovu použiteľný, nevzniká žiaden odpad a nemáte už navyše starosti s jeho triedením ani vyhadzovaním,“ vysvetľuje Ivan Štefina.

Zdá sa, že pribúda ľudí naklonených myšlienke ekologického online nakupovania. Až 45 percent respondentov v prieskume pre startup Repetito tvrdí, že ich kladne ovplyvňujú ekologické riešenia pri nákupe cez internet. To je dobrá správa.

„E-shopy by mali prispievať k udržateľnosti doručovaním zásielok v obaloch, ktoré vytvárajú čo najmenej odpadu, využívajú recyklovateľné alebo recyklované materiály, ekologický výplňový materiál, poskytujú možnosti vratných obalov a v neposlednom rade aj vzdelávaním svojich zákazníkov o environmentálnych iniciatívach. Zákazníci môžu prispieť tým, že znížia svoju spotrebu a frekvenciu pri nakupovaní, budú preferovať e-shopy s udržateľnými praktikami a využívať možnosti vrátenia a opätovného použitia obalových materiálov,“ hovorí Ivan Štefina.

Do veľkej miery závisí od každého z nás, či budeme často kupovať lacné oblečenie, alebo kúpime aj oblečenie z odpadu, či budeme nakupovať v online priestore a v akých obaloch.

Mimochodom, od januára budúceho roka budeme mať povinnosť triediť textilný odpad, čo je ďalší krok k ochrane nášho životného prostredia. Možno by stálo za úvahu, či skutočne musíme mať tie skrine také plné...

Juliana Brnáková (zdroj: archív J. B.)