Ak ste z generácie, ktorá zažila šoubiznisové začiatky miliardárskej dedičky, iste ste ju vnímali len ako bohatú blondínku, ktorá sa nevie vpratať do kože...
Lenže svetlo sveta uzrela jej biografia, ktorá mnohé vysvetľuje. Napríklad neriešenú diagnózu a sexuálne zneužívanie, pred ktorým ju neuchránili žiadne peniaze.
Paris Hilton (43) je dedičkou hotelového impéria, americkou influencerkou, podnikateľkou, módnou ikonou a pôsobí aj ako speváčka a dídžejka. Oveľa viac, než vyššie spomenuté, ju však preslávili jej škandály.
Podľa obrazu, ktorý sa roky dostával na verejnosť, to vyzeralo, že je len rozmaznanou hviezdičkou, ktorá si užíva peniaze svojej rodiny a body popularity zbiera na viac či menej trápnych excesoch. Že jej život má chuť šampanského, lesk reflektorov a zvuk počítačky bankoviek.
V januári tohto roka sa však dostala na pulty slovenských obchodov kniha Paris Hilton, ktorá je mrazivo úprimnou osobnou spoveďou, vrhajúcou na všetky jej výstrednosti a prešľapy úplne nové svetlo. Pri čítaní uvidíte za oponu a zistíte, že šampanské je zlomené a pod pozlátkou luxusu a popularity je hniloba nepochopenia od tých najbližších a zvrátenosť inštitúcií, ktoré predstierane ponúkali vzdelanie alebo pomoc, no pritom ju vyhodili, keď uniformne nezapadala do davu, alebo z nich musela ujsť, aby sa vyhla zverstvám, ktoré na nej páchali.
Okrem toho bojovala s neliečenou diagnózou, ktorú odhalili až v dospelosti a práve tá bola a je jej super silou i démonom súčasne. To všetko sa dialo v zovretí očakávaní a pravidiel, ktoré s tým, čo naozaj chcela a potrebovala nemali nič spoločné. A peniaze? Jej rodina ich mala viac ako veľa. Ale položme si otázku. Stáli zato, ak cena, čo za ne zaplatila, tisícnásobne prevyšovala ich skutočnú hodnotu?
DIEŤA (TAKMER) AKO KAŽDÉ INÉ
Paris Whitney Hilton sa narodila v New Yorku 17. februára 1981 do rodiny hotelierskej dynastie, ktorú založil jej prastarý otec Conrad Nicholson Hilton ešte v roku 1919. Už ako malá bola energická a neposedná, no snažila sa zo všetkých síl, aby bola dcérou, ktorá bude dôstojne niesť generáciami nadobudnutú váhu mena svojej rodiny.
Nebývala nepríjemná, ako malá nikdy neklamala a za všetko, čo jej vyčítali ako nemiestne, sa zakaždým ospravedlnila, aj keď sa vnútorne necítila vinná. Jej mama, vediac o nárokoch, ktoré na ňu a jej súrodencov bude klásť ich pôvod a prostredie, dbala na to, aby sa vedeli vhodne správať a prezentovať, primerane sa obliecť, použiť správny príbor, kultivovane sedieť alebo kráčať po červenom koberci. Obe so sestrou Nicky preto navštevovali hodiny etikety, kde sa učili, ako byť „dobrými dievčatami“.
Sivá uniformita, ktorá išla ruku v ruke s istým spoločenským statusom, Paris nikdy nesedela. Vytvárala si bohatý vnútorný svet, chcela všetko objavovať a každú skúsenosť prežiť naplno. Svoje nedostatky v uhladenosti sa snažila kompenzovať roztomilosťou.
Rada sa zúčastňovala na spoločenskom živote v kruhu svojej rodiny. Večierky a podujatia v hoteli Waldorf-Astoria alebo v newyorskom Metropolitnom múzeu, na ktoré ju rodičia brávali, aj rozhovory o obchode, realitách, majetku a ľúbostných aférkach sa jej, aj keď bola ešte malá, zdali nesmierne zaujímavé. Obdivovala skvostné róby prítomných dám, počúvala klasickú hudbu, džez alebo sledovala vystúpenia zahraničných umelcov, ktorí boli aktuálne v kurze. Jednou z jej prvých spomienok je, ako na takomto večierku sedí na kolenách Andyho Warhola a kreslí si.
Odhliadnuc od tohto všetkého bola úplne normálnym dieťaťom, ktorého sny a záľuby sa ničím neodlišovali od jej rovesníkov. Milovala zvieratá, bavilo ju celé hodiny vytvárať trojrozmerné rámiky na fotky a dekorácie z papiera, sediac na koberci v otcovej kancelárii, a túžila sa stať veterinárkou alebo učiteľkou.
PROBLÉMOVÁ ŠTUDENTKA
Spolu so sestrou navštevovali základnú školu Buckley, kam chodili deti ľudí pracujúcich vo filmovom priemysle. Mama vždy trvala na tom, aby sa nemaľovali a nenosili vyzývavé oblečenie.
Aj keď sa Paris často vykradla z domu alebo zo školy, aby si s kamarátkami užívala diskotéky a zábavu, s ktorou je spojená asi každá puberta, podľa jej slov sa v tomto čase neopíjala ani neexperimentovala s drogami. Alkohol považovala za prostriedok na únik z reality a ona chcela naopak realitu precítiť vo všetkých jej odtieňoch. Chcela si len užívať hudbu, zábavu a život.
Napriek tomu ju tento prístup čoskoro dostal do ťažkostí. Navyše sa ukázalo, že deti z lepších rodín nemusia byť automaticky aj lepšie. Či aspoň uvedomelejšie. Po posmeškoch zo strany spolužiakov pre tenisky, ktoré si kúpila o dve čísla väčšie, zažívala Paris šikanovanie, ktoré sa odrazilo aj na jej študijných výsledkoch. Vedenie školy nestálo na jej strane a rozhodlo o jej vylúčení.
Ďalší rok nastúpila na osemročnú katolícku školu v Los Angeles. Tu sa začali zhoršovať jej problémy s udržaním pozornosti. Nevedela sa koncentrovať, bola neposedná a na hodinách vyrušovala. Kopili sa poznámky, telefonáty rodičom, návštevy riaditeľne. Mama a otec považovali dcéru za problémovú rebelku a pomaly im dochádzala trpezlivosť.
Paris cítila, že potrebuje svoju energiu nasmerovať tvorivo alebo ju pretaviť do pohybu. Pridala sa preto k roztlieskavačkám. Trénovanie choreografií jej pomáhalo držať sa nad vodou a konečne sa jej dostávalo pozitívneho hodnotenia. Pochválil ju aj jej učiteľ, od ktorého si uznanie vážila o to viac, že bol dospelý a považovala ho za autoritu. Bol v lichôtkach vytrvalý, no Paris jeho záujem oceňovala bez akéhokoľvek podozrenia. Pochopenie, ktoré jej v tomto čase tak veľmi chýbalo zo strany rodičov, bolo silným lákadlom.
Tento článok nájdete aj v aprílovom čísle mesačníka SME ženy, ktoré je v predaji do 30.4.
Situácia sa zhoršila, keď sa v jeden večer vykradla z domu, aby sa s ním stretla. Keď sa posadila k nemu do auta, ktoré parkovalo na ulici pred jej domom, muž sa na ňu vrhol s úplne iným úmyslom. Plán mu však prekazil Eric Hilton, otec Paris, ktorý prichádzal po ceste a dcéru videl na prednom sedadle. Učiteľ spanikáril, dupol na plyn a po takmer nepríčetnej jazde okolo bloku dievča vyhodil zo svojho auta tam, kde doň nasadlo. Paris vliezla cez okno do svojej izby, skryla sa pod paplón a aj keď sa jej otec s krikom dožadoval vysvetlenia, o incidente mlčala.
Tento útek rodičov ešte viac rozhneval a samotná existencia v škole sa po ňom stala neúnosnou. Učiteľ sa poistil a už aj tak naštrbená reputácia, ktorú mala Paris medzi členmi učiteľského zboru, sa úplne rozsypala. Zašlo to tak ďaleko, že keď počas koncoročného školského plesu vyšla z budovy, aby si kúpila občerstvenie v neďalekom fastfoode, rádová sestra zamkla vchod a odohnala ju so slovami: „Tu si skončila, ty špina!“
Viac na Artmama.sk
Viac na Tortyodmamy.sk
Viac na Nanicmama.sk
