Mladí rodičia už nechcú nasledovať trend láskavého rodičovstva. Tvrdia to aspoň tí, ktorí sa zapojili do mesačného prieskumu rodičovskej stránky What to expect (WTE). V rámci viac ako päťmiliónovej komunity matiek hovoria o tom, aký náročný môže byť tento štýl výchovy.
Influenceri, ktorí propagovali láskavé výchovné techniky, zaznamenali na sociálnych sieťach nárast v roku 2020. Láskavé rodičovstvo, po anglicky gentle parenting, nabáda rodičov, aby si uvedomovali zložitosť pocitov svojich detí a reagovali na ne emocionálne inteligentným spôsobom.
„Teraz však čoraz viac rodičov tvrdí, že tento prístup nezohľadňuje ich vlastné emócie. Sociálne médiá sú dnes zaplavené rodičmi, ktorí kritizujú láskavé rodičovstvo za to, že je nerealistické - alebo ešte horšie,“ píše WTE.
V najbližších mesiacoch očakávajú, že ešte viac rodičov sa skôr prikloní k prístupu, ktorý kombinuje podporu a disciplínu a vedie k dôvere k svojmu inštinktu.
Psychologička: Niektorým sa láskavé rodičovstvo vymkne z rúk a dieťa nezvládajú Čítajte Láskavé rodičovstvo kritizuje aj klinická psychologička Emily Edlynnová. Jednou z jej hlavných výčitiek je, že síce predpisuje ideálnu prvú reakciu na správanie dieťaťa, ale necháva rodiča „v štichu“ ako reagovať, keď dieťa správanie nezmení, a napríklad neprestane vyrušovať pri telefonovaní.
„To mi pripomína, keď som sa pokúsila o jeden z trikov láskavého rodičovstva so svojím vtedy štvorročným synom. Namiesto hlasného pokynu ‚Obuj si topánky‘, som mu to pošepkala. Udrel ma do nohy a utiekol. Ďalej som nešepkala,“ spomína.
Edlynnová však zdôrazňuje, že ak rodičom a ich deťom láskavý štýly výchovy vyhovuje, plne ich v tom podporuje. Obsahuje totiž aj zdravé a užitočné prvky. Obáva sa však o rodičov a deti, ktorým tento prístup nevyhovuje a tiež o to, ako ich to vedie k pocitom sebaobviňovania a zlyhania namiesto toho, aby si uvedomili, že tento spôsob výchovy jednoducho nie je pre ich rodinu správny.
V texte sa dočítate:
- Aké sú pozitíva láskavého rodičovstva.
- Prečo vytvára u rodičov tlak a stres.
- Či je v poriadku prejaviť frustráciu z dieťaťa.
Pozitíva láskavého rodičovstva
Cleveland Clinic uvádza, že cieľom láskavej výchovy je vychovať sebavedomé, nezávislé a šťastné deti pomocou empatie, rešpektu a porozumenia a stanovením zdravých hraníc. Štýl výchovy sa do veľkej miery odvíja od veku dieťaťa.
Tradičné výchovné štýly sa orientujú na trestanie a odmeňovanie, láskavá výchova kladie dôraz na zlepšenie sebavedomia dieťaťa a pochopenie jeho vlastného správania.
Edlynnová vysvetľuje, že jemné rodičovstvo podporuje kľúčové zložky autoritatívneho rodičovstva. To sa zvyčajne definuje ako zmes rodičovskej srdečnosti a pevných hraníc a v psychologických výskumoch sa už dlho považuje za výchovu spojenú s najzdravšími deťmi.
Prienikom medzi týmito dvomi štýlmi výchovy je vytvorenie vrelého a kontaktného vzťahu medzi rodičom a dieťaťom a využívanie empatie na pochopenie emocionálneho prežívania dieťaťa.
Empatia a prijímanie perspektívy sú tiež dve z hlavných zložiek rodičovstva podporujúceho samostatnosť, ktoré zastáva Edlynnová. Odborníčka potvrdzuje, že porozumieť emóciám dieťaťa a tomu, ako ovplyvňujú jeho správanie, je dobre.
Prečo sa teda ohradzuje proti láskavému štýlu výchovy?
Nie ste zlý rodič, ak vám deti berú energiu. Príbehy matiek ukazujú, že vyhorieť je ľahké Čítajte „Keď som sa zamýšľala nad tým, prečo sa staviam proti prístupu, ktorý teoreticky znie tak skvele, prišla som na konkrétnejšie dôvody ako len ‚rozčuľuje ma to‘,“ píše v texte na portáli Psychology Today. Ide napríklad o nereálne predstavy, sebaobviňovanie, tlak aj stres.
Láskavé rodičovstvo ako jediná cesta
Typickým protikladom k láskavému rodičovstvu je autoritatívny štýl výchovy, pri ktorom sa neberie ohľad na priania a potreby dieťaťa. Rodič má plnú autoritu, vo vzťahu je nízka miera vrelosti a je limitovaný prísnymi obmedzeniami.
Edlynnová tvrdí, že môžete byť veľmi efektívny rodič, ktorý sa nehlási k láskavej výchove a nebyť pritom autoritársky. „Nie je to buď/alebo, ako sa často prezentuje,“ zdôrazňuje.
Zároveň sa podľa nej v materiáloch o láskavej výchove často zamieňajú tresty a disciplína. „V súlade s desaťročiami vedy behaviorálne nástroje nie sú automaticky trestom a môžu byť veľmi účinnou zložkou disciplíny. Disciplína učí, trest nie,“ tvrdí.
Ďalšou témou, ktorú vidí, počuje a sama ju pocítila, je pocit viny, sebaobviňovanie a hanba pri používaní láskavých výchovných techník, keď dieťa pokračuje v nežiaducom správaní.
Psychologička Zemandl: Udretie dieťaťa je pre mňa hranica, ktorú rodičia nemajú prekračovať Čítajte „Empatia a riešenie emócií, ktoré sú základom správania, často neodstránia nežiaduce správanie - pretože deti sú deti. Majú mozog a nervovú sústavu, ktoré vyzerajú ako stavenisko - labilné konštrukcie, elektrické vedenie ešte nezapojené alebo zapojené nedbalo a spleť nástrojov bez skrinky, v ktorej by sa dali poukladať,“ hovorí.
Rodičia si tieto konštrukčné obmedzenia potomka internalizujú ako svoje zlyhanie, pretože im bolo povedané, že riešením je empatia a zameranie sa na vzťah. A preto si myslia, že musia robiť niečo zle.
Tlak a stres
Psychologička zároveň pripomína, že správanie dieťaťa nie je vždy prejavom výchovy. Všíma si však, že rodičia, väčšinou matky, cítia intenzívny nátlak pri každej interakcii. Majú pocit, že správanie dieťaťa sa stáva odrazom toho, či s ním majú dostatočne pozitívny vzťah.
„Hádajte čo? Niekedy sú deti drzé a niekedy sme takí my. Všetci máme svoje chvíle. Každé problémové správanie alebo zrútenie sa nemusí byť svedectvom o našom rodičovstve alebo vzťahu,“ upokojuje.
Tento tlak zároveň zvyšuje stres pri výchove. A vyšší stres vie negatívne ovplyvniť vzťah s dieťaťom, dokonca viac ako autentické chvíle ľudskosti.
„Tvrdím, že je v poriadku prejaviť frustráciu z dieťaťa, ktoré sa nás už sedemnásty raz pýta tú istú otázku, pretože sa mu nepáčila naša odpoveď. Je to lepšie, ako to v sebe držať, čo nás zraňuje a neukazuje prirodzené dôsledky správania nášho dieťaťa na ostatných,“ vysvetľuje a dodáva, že jeden moment frustrácie neurčuje celý vzťah.
Typy výchovných štýlov
Vývojová psychologička Diana Baumrindová v 60. rokoch 20. storočia opísala tri odlišné štýly výchovy:
- autoritatívny
Rodičia majú vysoké, ale primerané a konzistentné očakávania od správania detí, dobre s nimi komunikujú, sú srdeční a citliví a pri usmerňovaní správania detí používajú skôr argumenty ako nátlak.
- autoritársky
Rodičia očakávajú a vyžadujú poslušnosť, pretože „velia“ a svoje príkazy nevysvetľujú. Poskytujú dobre usporiadané a štruktúrované prostredie s jasne stanovenými pravidlami.
- permisívny
Rodičia sú zhovievaví, neočakávajú od detí dodržiavanie hraníc alebo pravidiel a vyhýbajú sa konfrontácii.
Výskumníci Eleanor Maccobyová a John Martin k nim neskôr pridali štvrtý štýl:
- nezúčastnený
Rodičia deti zanedbávajú alebo odmietajú a nezabezpečujú väčšinu potrebných rodičovských povinností, ak vôbec nejaké.
Zdroj: Baumrind’s Parenting Styles - Iowa State University
Viac na Tortyodmamy.sk
Viac na Artmama.sk
Viac na Nanicmama.sk
