Bábätká sa usmievajú a smejú ešte skôr, ako sa naučia rozprávať. Prvé zachichotanie môžu rodičia počuť medzi tretím až štvrtým mesiacom dieťaťa. A smiech medzi piatym až šiestym mesiacom.
A hoci vám môže napadnúť, že dôvodom pre smiech je len čistá radosť, nie je to úplne tak. Vedecké štúdie ukazujú, že v detskom smiechu je niečo oveľa viac ako radosť či veselosť. A rovnako zložitý je aj smiech dospelých.
Taliansky neonatológ a pediater Carlo Valerio Bellieni z Univerzitnej nemocnice v Siene v predchádzajúcej štúdii o význame smiechu u dospelých dospel k záveru, že ide o evolučnú reakciu na niečo mätúce alebo nečakané.
„Je to silný signál pre nás a ostatných, že potenciálna hrozba je v skutočnosti neškodná,“ približuje.
Na základe tohto výskumu sa v najnovšej štúdii, ktorú publikoval v recenzovanom časopise Italian Journal of Humor Studies, zameral na smiech bábätiek a detí.
Ukázal sa úzky súvis s vývinom mozgu a osobnosti. Deti sa smejú z veľmi odlišných dôvodov v rôznych štádiách vývinu, a to dlho predtým, ako dokážu pochopiť abstraktné pojmy, ako sú hra so slovami, pointa alebo dokonca jazyk.
V texte sa dočítate:
- Aké sú výhody smiechu.
- Ako sa deti učia smiať.
- Kedy začnú deti chápať vtipy.
Výhody smiechu
Bellieni na odbornom webe The Conversation vysvetľuje, že smiech vychádza z našej schopnosti podvedome pochopiť a posúdiť nezrovnalosti vo vtipe alebo v akcii. Ide o reakciu na okamžitý prechod medzi údivom a porozumením.

„Smiech u dospelých preto signalizuje pominutie hrozby alebo strachu, a to tak pre nás, ako aj pre naše okolie. Aj preto sa deti, a mnohí dospelí, na horských dráhach či v podobných situáciách smejú namiesto toho, aby plakali od strachu. Prechádzajú od úžasu a zdesenia k pochopeniu,“ hovorí s tým, že smiech je signálom tohto prechodu.
Viaceré štúdie ukazujú, že tento proces je mechanizmom úspešnej komédie, najmä tej fyzickej.
O tom mechanizme písal prvýkrát francúzsky filozof Henri Bergson, ktorý ho vysvetľoval v roku 1900 v súvislosti s americkým poňatím grotesky.
„Smiešny prvok... spočíva v určitej mechanickej nepružnosti, práve tam, kde by sme očakávali širokú prispôsobivosť a živú poddajnosť človeka,“ píše.
Deti sa učia smiať
Smiech prichádza nie dlho po narodení. Dojčatá sa podľa Bellieniho učia smiať, pretože chcú napodobňovať svojich rodičov a získať od nich pochvalu.
„Takto sa bábätká spočiatku učia všetko: cez napodobňovanie a potvrdenie od dospelých vo svojom okolí,“ vysvetľuje.