Logopedička: Z pohľadu odborníka šušlanie a račkovanie nikdy nie je rozkošné

Malý predškolák žiada mamu o kepuč a otca o susienku a kričí, že ide vuak. Jeho nesprávna výslovnosť znie rozkošne. Teda aspoň pre nás - laikov. Odborníci to však vnímajú inak a nesprávnu výslovnosť odporúčajú riešiť odborne čím skôr.

„Rodič ako laik nedokáže úplne odhadnúť, či je problém len na výstupe, alebo je v tom väčšia komplikácia. Platí, že keď sa rodičovi niečo nezdá na ťažšie zrozumiteľnej reči dieťaťa, je vhodné kontaktovať logopéda. Ten vyšetrením zistí, kde je problém a nastaví správnu terapiu,“ vysvetľuje pre SME klinická logopedička SILVIA MINÁRIKOVÁ.

Dokedy môžeme račkovanie a šušľanie považovať za rozkošné?

Z pohľadu logopéda to nikdy nie je rozkošné. Vždy, keď deti alebo aj dospelí šušlú či račkujú, značí to nejaký problém, ktorý treba riešiť.

Áno, verejnosť to môže považovať za rozkošné, najmä pri menších deťoch, ale pre odborníkov to tak určite nie je.

Vieme vymedziť vek, v ktorom je nesprávna výslovnosť hlások ešte v poriadku?

Z hľadiska výslovnosti by trojročné deti mali byť na 75 percent zrozumiteľné pre svojich rodičov. U štvorročných detí by už mala byť reč absolútne zrozumiteľná aj pre cudziu osobu.

Vo veku zhruba päť rokov by už mala byť reč ustálená, no môžu sa objavovať nejaké pozostatky, ako je vynechávanie hlásky R alebo niektorých sykaviek. Povedala by som, že „deadline“ vo vývine reči je vek päť rokov.

Takže nemôžeme od trojročného dieťaťa očakávať, že povie pekné R?

Fyziologicky to očakávať nemôžete, ale nájdu sa deti, ktoré majú tri či tri a pol roka a R sa im darí povedať.

Prečo majú niektoré deti problém s výslovnosťou?

Dôvod je vždy multifaktoriálny. Sú deti, ktoré mali len smolu na nesprávne rečové vzory. Môže za tým byť aj zväčšená nosná mandľa či skrátená podjazyková uzdička, alebo aj rôzne genetické a vrodené ťažkosti, týkajúce sa vyšších funkcií, ktoré majú na starosť produkciu reči.

Môže dieťa, ktoré má zlú výslovnosť, počuť, že slová vyslovuje chybne?

Sú deti, ktoré vnímajú, že hlásku vyslovujú nesprávne, ale väčšinou to nedokážu samy zmeniť. Potom sú deti, ktoré majú problém vo vyšších centrách, so spracovaním a vnímaním reči ako takej. Ony naozaj nevnímajú, že produkujú zvuky inak a mali by to zmeniť.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Pýtať sa detí, ako robí kravička a havko, nie je infantilná zábavka dospelých Čítajte 

Ani keď ich opravíme?

Ony to veľakrát nepočujú ani u nás, a preto to nedokážu spätne opraviť. A aj keď to počujú u nás dospelých a vnímajú ten rozdiel, veľakrát to nedokážu samy bez pomoci odborníka napraviť.

Ktoré hlásky sú v slovenskom jazyku najťažšie?

V slovenskom jazyku sa za najťažšie považujú sykavky: c, č, s, š, z, ž, a potom hlásky l a r.

Dôvodom je, že vyžadujú veľkú motorickú kontrolu pri vlastnej produkcii. V praxi sa stretávame najčastejšie s deťmi, ktoré majú problém práve s týmito hláskami.

Aké poruchy reči sú u detí najčastejšie? Sú to tie, ktoré súvisia s výslovnosťou?

Problémy s výslovnosťou sú často len jedným zo symptómom iného poškodenia či narušenia, zvyčajne vývinovej jazykovej poruchy. Vtedy to ide ako jeden balík ťažkostí, aj čo sa týka jazykových deficitov, napríklad porozumenia alebo gramatiky.

Z praxe by som povedala, že tých detí, ktoré majú len artikulačný problém, je čoraz menej. Ide to aj do tých vyšších úrovní, a tie deti majú aj pridružené ťažkosti.

Prácu s deťmi, ktoré prídu a majú problém len s jednou hláskou a ideálne iba motoricky, si „vychutnávam“. Je ich totiž veľmi málo, a je to relatívne ľahká práca, lebo je to rýchlo hotové.

Bolo v minulosti viac detí, ktoré mali problém s výslovnosťou?

V odbore pracujem 17 rokov a za ten čas rastie počet detí, ktoré majú viac problémov. Keď som začínala, tak bolo viac detí, ktoré mali iba artikulačný problém. Teraz sa už sa k tomu pridružujú aj ďalšie faktory. Do určitej miery je to spôsobené aj tým, že máme lepšiu diagnostiku. Vieme ťažkosti oveľa podrobnejšie zachytiť a lepšie sa špecifikovať aj na ďalšie oblasti.

Ako častá je dyslália?

Minimálne 70 percent detí, ktoré prichádzajú do ambulancie klinickej logopédie, má narušenú zvukovú rovinu reči, často v kombinácii s ďalšími ťažkosťami. „Čistá“ dyslália je v súčasnosti už veľmi vzácna.

Dyslália ako pojem je už zastaraný, používa sa pojem narušená zvuková rovina reči. Ide o strešné pomenovanie, ktoré zahŕňa dve poruchy - artikulačnú a fonologickú.

Ako sa prejavujú jednotlivé poruchy?

Pri artikulačnej poruche ide o problém na výstupe, teda o motorický problém. Dieťa hlásku môže vyslovovať chybným spôsobom. Napríklad, klasické francúzske R či sykavky tvorené jazykom medzi zubami.

Fonologická porucha býva veľmi často súčasťou klinického obrazu vývinovej jazykovej poruchy. Bývajú tam pridružené ťažkosti, ako problémy s porozumením či s gramatickú stránkou reči.

Tieto deti majú oveľa menej ťažkosti so samotnou realizáciou, ale aj medzi nimi sa nájde malé percento, ktoré hlásku vyslovuje chybne. Majú však ťažkosti vyššieho rádu, napríklad so spracovaním zvukov.

Ak to zjednoduším, ich zvukový systém, ktorý majú v rečovom centre v mozgu, je ako keby poprehadzovaný. A tak hlásky, ktoré by mali byť v týchto slovách, používa úplne v iných, alebo ich používa striedavo - raz správne, raz nesprávne.

Napríklad, raz slovo kečup vysloví správne, a neskôr povie kepuč alebo namiesto parašutista povie paratušista. Potom sú tam asimilačné procesy, pri ktorých dieťa namiesto sušienka povie šušienka alebo susienka.

Pri fonologickej poruche deti používajú rôzne procesy, ktoré menia štruktúru slova, ktoré vyslovujú.

Čo je príčinou narušenej zvukovej roviny reči?

Príčin je viac. Buď ide o organické príčiny, napríklad skrátenú podjazykovú uzdičku, alebo o zväčšenú nosohltanovú mandľu a rôzne poruchy zhryzu.

Môžu to byť aj funkčné príčiny, napríklad vtedy, keď funkcia orofaciálneho aparátu nie je taká, aká by mala byť.

Jedným z častých dôvodov je pretrvávajúce embryonálne prehĺtanie. Ide o spôsob, ktorým pijú bábätká mlieko pri dojčení. Ich jazyk pri tom vykonáva predo-zadný pohyb - a ak toto ostane do vyššieho veku, špička jazyka vytláča zuby, čím mení tvar zuboradia a zužuje tvrdé podnebie.

Pri fonologických - vyšších poruchách hrajú rolu genetické faktory a ide o narušenie kognitívnych lingvistických faktorov. Rečové centrá v mozgu, ktoré majú na starosti jednotlivé funkcie, ako sú zvukový systém, porozumenie, gramatika, majú vo svojom fungovaní odchýlky. Môže sa to prejaviť tak, že dieťa nesprávne počuje a ukladá zvuky.

A aký má na to vplyv domácnosť a rodina?