Špeciálna pedagogička: Rodičia majú niekedy nereálne predstavy o tom, čo ich dieťa môže študovať

Akokoľvek dieťaťu vysvetľujete princípy matematiky, len s ťažkosťami ich pochopí a o pár dní mu to aj tak z hlavy vyfučí. Ak sa to deje aj u vás doma, dôvodom môže byť dyskalkúlia – porucha matematických schopností. V Európe ju má podľa odhadov okolo päť percent populácie.

Dyskalkúlia nie je jednotvárna a každý môže bojovať s inými ťažkosťami. Navyše, problémy s matematikou nemusia znamenať, že ide práve o poruchu špecifických matematických schopností. Čo je za zle vypočítaným príkladom, vie s určitosťou potvrdiť len náročné diagnostikovanie odborníkmi.

„V prípade, že naozaj chceme potvrdiť diagnózu dyskalkúlia a nielen poruchu matematických schopností ako následok iných vývinových porúch, potrebujeme, aby dieťa poznalo vyššie matematické operácie. Preto je najlepšie, ak sa dieťa vyšetrí v období, keď má už utvrdené násobenie a delenie, to znamená od konca tretieho ročníka základnej školy,“ hovorí v rozhovore pre SME špeciálna pedagogička JANKA ZAJACOVÁ.

Dieťaťu sa ťažko počíta z hlavy, poradie číslic vo viaccifernom čísle sa mu motá a nielen percentá, ale ani malá násobilka mu nič nehovoria. Kedy k vám rodičia prichádzajú s podozrením, že ich dieťa má problémy v matematických schopnostiach?

Väčšinu rodičov k nám nasmerovala učiteľka. Niekedy je to na žiadosť rodiča, ktorý uvádza, že výkony v škole sú neadekvátne vynaloženému úsiliu pri príprave na matematiku doma.

Náznaky problémov s matematickými schopnosťami môžu byť už v prvom ročníku. Vyšetrenie sa však nerobí, podobne ako pri dyslexii a dysgrafii, na konkrétnu diagnózu. Vyšetrujeme všetky funkcie, ktoré sa podieľajú na procese učenia sa.

Pre potvrdenie dyskalkúlie treba vylúčiť alebo potvrdiť, že nejde len o nedostatky plynúce z čítacích nedostatkov. Napríklad, dieťa s dyslexiou môže pomaly čítať slovný príklad alebo mu zle porozumieť. V druhom ročníku je preto ešte ťažké rozlíšiť, či ide o jej symptómy, ktoré ovplyvňujú všetky predmety, alebo o dyskalkúliu.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Špeciálna pedagogička: Aj u predškoláka vieme zistiť, či môže mať poruchu učenia Čítajte 

Ak však má niekto problémy s matematikou, začne sa to objavovať v druhom ročníku, snažíme sa naprávať čiastkové oslabenia, ktoré súvisia s kognitívnym poznávaním. Ak sa nám to nepodarí napraviť, tak môžeme predpokladať, že ide o dyskalkúlii.

S čím môže mať žiak s dyskalkúliou problém?

Problém vie vyskočiť v slovných zadaniach. Napríklad: „Janko má štyri jablká a Peťko má o dve viac. Koľko majú spolu?“

Pre niekoho môže byť problém identifikovať, akú funkciu musí použiť pri slovnom spojení o dve viac. Mýlia sa mu pojmy o niečo viac, s niekoľkokrát viac. Nemusí tak vedieť, že treba použiť sčítavanie, a nie násobenie.

Problém je, že kedysi bolo viac času na precvičovanie si sčítavania a odčítavania. Viac sa pracovalo s názorom a deti sa oboznamovali s pojmami množstva cez hru a praktické skúsenosti s manipuláciou s rôznymi predmetmi.

Dnes sa od prvého ročníka chce od detí, aby abstraktne mysleli, hoci sme preskočili štádium konkrétneho myslenia. Musia riešiť rovnice, aj keď ešte nemajú utvrdené matematické operácie, akými sú sčitovanie a odčitovanie.

Napríklad: 5[]3 = 2.

Pre niektoré deti to je len štvorček. Nemusia vedieť, že majú dať znamienko plus či mínus, keďže ešte nemajú dostatočne osvojený pojem množstva. Ten je pri tom podstatný.

Kedy sa dá ísť na diagnostiku?

U mladších detí – tretiakov nedávame diagnózu dyskalkúlia, ale už vieme predikovať deficity v matematických schopnostiach porovnávaním myslenia v slovných, matematických a obrázkových pojmoch a znakoch.

Testom dokážem porovnať všetky tieto zložky medzi sebou a môže mi vyskočiť, že slovná batéria, aj abstraktná, sú výborné, ale dieťa zaostáva v počtovej.

Žiak s dyskalkúliou potrebuje odbornú pomoc i pochopenie učiteľa. (zdroj: ADOBE STOCK)

Naopak, môže sa stať aj to, že dieťa bude v počtoch skvelé, ale v čítaní nie. Počtová batéria je totiž urobená tak, že v nej netreba čítať, a tak môžem vylúčiť, že nejde o dyslektické problémy.

Výborné výkony v obrázkovej batérii napovedajú o výborných abstraktných schopnostiach, ktoré nemajú v škole často uplatnenie.

Ako vyzerá vyšetrenie na dyskalkúliu? Nie je to teda len počítanie príkladov?

Vôbec. Keby to bolo o príkladoch, tak by to bolo veľmi jednoduché.

Pri všetkých poruchách dys- sa musia urobiť percepčné vyšetrenia – zrakové, sluchové, kognitívne - pamäť, intermodálne kódovanie, čo je prepájanie zraku a sluchu.

Aj na čítanie, aj v matematike potrebujeme mať dobrú zrakovú pozornosť a diferenciáciu. Potrebná je tiež dobrá sluchová pamäť a sluchové vnímanie – teda pozornosť a diferenciácia. Je totiž rozdiel, či počujete šiesti, alebo šiesty.

Pri diagnostike dyskalkúlie musím tiež vylúčiť, že problémy s matematikou nie sú spôsobené osobnosťou dieťaťa, rodičmi alebo učiteľmi. Aj prostredie má veľký vplyv na formovanie matematických schopností.

Mala som dievčatko – tretiačku, ktorého IQ bolo cez 120, no aj keď vyplnilo testy na výbornú, pri niektorých úlohách som ho musela utešovať. Malo pocit, že ich robí nesprávne, pritom výsledky aj v týchto úlohách boli správne. Dievča však bolo presvedčené, že mu to nejde. Nebola to dyskalkulička.

Keďže jej problémom bolo psychické rozpoloženie a strach zo zlyhania, do odporúčaní pre školu sme dali podporu emocionality.

Prečo sa s dieťaťom pri testovaní stretnete až trikrát? Ako vyzerajú jednotlivé sedenia?

Pri prvom musí dieťa absolvovať čítacie a písacie testy, aby sme vylúčili dyslexiu. Ak by ju malo, už to by stačilo, aby mu škola poskytla podporu. Niektorí učitelia matematiky však potrebujú, aby tam svietila diagnóza dyskalkúlia, aby zvážili pomoc.

Pre mňa je dôležitý aj test kognitívnych schopností, kde porovnávam počtové, slovné, obrázkové a priestorové schopnosti.

Celé to trvá dve a pol hodiny, keďže žiak absolvuje jedenásť subtestov.

Posledný test je zameraný na špecifické matematické schopnosti, kde už testujem percepčné, verbálne, lexické, grafické, priestorové, operacionálne, pamäťové a usudzovacie faktory. Idem po jednotlivých typoch špecifických matematických schopností a podľa toho viem, o aký typ dyskalkúlie ide. Je tam toho dosť a testovanie niekedy trvá až tri hodiny.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Počítanie dokáže detskú hlavu poriadne zamotať. Matematický problém rozdeľte Čítajte 

Percepčné schopnosti potrebujeme vyšetriť, aby sme vylúčili, že primárny vstup nie je narušený. Napríklad, keď sluchom niečo zle zachytíte, tak to možno aj zle spočítate, a nebude to preto, že by ste nevedeli počítať.

Posledné zmienené - usudzovacie faktory sú na najvyššej úrovni vývinu matematických schopností. Z hľadiska vývinu dieťaťa sa úsudok, abstraktné myslenie, uzatvára v dvanástom roku života. Využívanie logických súvislostí , používanie analógií sa totiž tvorí praktickými skúsenosťami. Mali by sme mu dať viac času na to, aby si to, čo sa naučilo, praktickými skúsenosťami fixovalo a automatizovalo.

Pri testovaní im úlohy vysvetlím a už vtedy vidím ako myslia, a viem predpokladať, ako v zadaní uspejú. Pri testovaní nepoužívajú kalkulačku, lebo sa sledujú operačné faktory. Nie je problém, že nevedia naspamäť násobilku, ale to, či vedia násobenie využívať v praxi, či chápu proces násobenia.

Nie je škoda, že dyskalkúliu a iné matematické narušenia vieme s istotou potvrdiť až vo štvrtom ročníku. Čo keď sa u dieťaťa už stihne vybudovať pocit odporu alebo strachu k predmetu matematika?

Dalo by sa povedať, že my to zachytávame už v ranom veku. Deti s narušenou komunikačnou schopnosťou, čítacími a písacími problémami môžu vykazovať znaky dyskalkúlie.

Testmi kognitívnych schopností dokážeme zachytiť deficity, ktoré majú vplyv na rozvoj školských zručností. Toto vieme robiť už u predškolákov.

V prvom ročníku sa školské zručnosti – písanie, čítanie, počítanie, ešte nedajú otestovať, keďže ich deti v tomto ročníku nadobúdajú.

Preto sa čudujem učiteľom, ktorí stanovujú prvákom diagnózy, a pritom môže ísť o prejav nezrelosti.

Ak zachytíme testmi ťažkosti v sluchovom, zrakovom vnímaní, začneme ich naprávať, vieme dieťaťu pomôcť nielen v čítaní a písaní, ale aj pri prvých problémoch v matematike. Funkčné oslabenia sa pretavujú aj do ostatných predmetov. Keď neviem na slovenčine čítať, nebudem to vedieť ani na matematike či prírodovede.

V prípade, že naozaj chceme potvrdiť diagnózu dyskalkúlia a nielen poruchu matematických schopností ako následok iných vývinových porúch, potrebujeme, aby dieťa poznalo vyššie matematické operácie. Preto je najlepšie, ak sa dieťa vyšetrí v období, keď má už utvrdené násobenie a delenie, to znamená od konca tretieho ročníka základnej školy.

Môže sa síce zdať, že poruchy matematických schopností začnú výraznejšie vyskakovať až na druhom stupni. Niekedy sa to stáva u detí s vyšším intelektom, ktoré dokážu zakryť oslabené funkcie, až kým nepríde viac učiva. Potom to už nestíhajú kompenzovať.

Problémom zvykne byť aj to, že na druhom stupni takmer každý predmet učí iný pedagóg a s dôrazom na svoj predmet. Na prvom stupni môže učiteľ viac prepájať medzipredmetové vzťahy a dokáže tak využívať väčší potenciál žiaka.

Je tu však veľa detí, ktoré majú problémy s matematikou, ale dokážu to prekryť tým, že majú veľmi dobrú mechanickú pamäť. Tá pomáha v nižších ročníkoch, ale vo vyšších je už nepostačujúca, pretože musíme používať logické súvislosti. Ak deti uvádzajú, že rýchlo zabúdajú látku, ktorú sa naučili pred pár týždňami, je možné, že učivu dobre neporozumeli.

Je možné, že sa dyskalkúlia diagnostikuje až u 15-ročného tínedžera?

Problémy s matematikou už museli byť skôr. Ak však naozaj nastanú až v deviatom ročníku, príčina pravdepodobne nebude dyskalkúlia, ale iné narušenie matematických schopností. Nie je možné, aby žiak celých deväť rokov prechádzal bez väčších prekážok a až potom sa vyskytol problém. Musí tam byť nejaký vonkajší vplyv.

Narušenia matematických schopností môžu nastať aj po chorobe, úraze či po stresujúcom zážitku. U detí, ktoré sú psychicky traumatizované, často dochádza pre stres k dočasnému zníženiu intelektu, a to vie ovplyvniť aj matematické schopnosti.

Ak za nami rodič deviataka príde, neodmietnem ho, ale určite pri úvodnom pohovore urobím dôkladnú anamnézu. Potrebujem zistiť, či je testovanie naozaj potrebné. Testy sú náročné a žiak k nám musí prísť trikrát najmenej na dva a pol hodiny.

Nestretli ste sa s prípadom, že by rodič chcel dieťaťu vybaviť potvrdenie o diagnóze, aby malo napríklad úľavu pri Testovaní 9?

Mala som už prípady, v ktorých rodičia žiadali o zohľadnenie potrieb žiaka pri monitore a prijímacích pohovoroch. Ak dieťa nie je u nás, či v inom centre, v dlhodobej starostlivosti a výrazné problémy nastali až v deviatom ročníku, je veľký predpoklad, že ide o strach z monitoru a prijímacích skúšok na strednú školu. Prečo im doteraz neprekážalo, že má žiak problémy s matematikou, ak ich mal?

Iné je, keď má už diagnostikované vývinové poruchy alebo funkčné oslabenia. To sa mohlo prejaviť už v matematike, hlavne na úrovni porozumenia slovných zadaní. Pre mňa je to informácia, že problémy sa riešili a žiak prípadne chodil na nápravy funkčných oslabení.

Obracajú sa na vás rodičia aj s inými požiadavkami?

Áno, napríklad pri otázkach o kariérnom smerovaní žiaka. Centrá totiž poskytujú aj Profi orientáciu a kariérne poradenstvo. Rodičia majú niekedy nereálne predstavy o tom, čo ich dieťa môže študovať.

Stalo sa, že chceli, aby ich dieťa s dyskalkúliou išlo na gymnázium. S týmto rozhodnutím som nesúhlasila, keďže gymnaziálna matematika je náročná. Rozprávala som sa však o tom s riaditeľom gymnázia s humanitným zameraním, a ten mi povedal, že žiak predsa z matematiky nemusí maturovať a môže mať od prvého ročníka štvorky. Prekvapilo ma, že pánovi riaditeľovi dyskalkúlia neprekážala.

Sú nejaké typy škôl, ktorým by sa žiaci s dyskalkúliou mali vyhnúť? Sú to tie, na ktorých sa kladie dôraz na matematiku?

Určite. Napríklad na obchodných akadémiách je maturitný predmet účtovníctvo. Ide o nosný predmet a nemôžem v ňom robiť obsahové úpravy ani oslobodiť žiaka od klasifikácie. Problém môžu byť aj technické školy. Tam je postavenie matematiky dosť významné.

Žiaci však sami inklinujú k takým školám, kde by sa vyhli matematike. To úplne nie je možné, keďže na každej škole je aspoň raz týždenne. Viem však, že sa hlásia na umelecké, zdravotné či pedagogické školy. Títo žiaci majú intelekt v norme a náplňou absolventa týchto škôl nie je vedieť vypočítať derivácie a integrály.

Dyskalkúlia má rôzne formy. Napríklad pri lexickej má žiak problémy s rýchlym čítaním a pri grafickej s rýchlym písaním. Možno sú pomalší, ale to im nebráni kvalitne vykonávať svoje zamestnanie. Nemusíme im preto ani redukovať učivo.

Dá sa z dyskalkúlie vyrásť?

Je to možné v takom prípade, ak poruchy matematických schopností boli spôsobené funkčnými oslabeniami. Tie dokážeme korekčnými programami napraviť.

Ak je dôvod problémov na percepčnej úrovni a my vieme odstrániť napríklad poruchy priestorovej orientácie, sluchového a zrakového vnímania, tak problémy v matematike vieme vyriešiť.

Avšak, veľmi ťažké je to pri usudzovacom faktore, ktorý je už vyšší stupeň abstrakcie.

Ak žiak prejde intenzívnymi a pravidelnými nápravami, aj tak je dôležité, aby sa mu matematický jav nanovo vysvetlil. Učil sa ho totiž v štádiu, keď mal oslabené vnímanie, prísun informácii bol skreslený a matematický jav mu nedával zmysel.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Zbyněk Kubáček: Pri učení matematiky je dôležité objavovať, nie sa iba drilovať Čítajte 

Prichádza k vám viac detí, ktoré majú podozrenie na dyskalkúliu alebo tých, ktoré majú dyslexiu?

Všetci žiaci s dyslexiou sa sťažujú, že majú problémy s matematikou. Na otázku, čo im robí ťažkosti, častejšie spomenú slovenčinu.

Súčasná generácia detí má možno dobrý pasívny slovník, lebo veľa pozerá, ale slabý aktívny, pretože málo rozpráva. Matematické pojmy sa jej už do neho nezmestia. Kým im to neukážete, nevnímajú rozdiel medzi "o niečo viac" či "niekoľkokrát viac".

Zjednodušene povedané, máme štyri základné matematické operácie sčítanie, odčítanie, násobenie a delenie. Väčšine detí je jasné, že pri sčítaní množstvo rastie, pri odčítavaní z neho ubúda.

Prvé zadrhnutie je pri násobení. Netušia, že ide o násobné navyšovanie toho istého počtu. A delenie označia za odčítavanie. No, pri delení nič z množstva neubúda, ono sa len rozdelí. Vy to množstvo stále „vidíte“ pred sebou.

Pri dyslexii radila špeciálna pedagogička napríklad nedávať dieťa čítať dlhý text pred celou triedou a pri dysgrafii, aby písal len toľko, koľko vládze. Existuje všeobecné odporúčanie aj pre prácu s deťmi s dyskalkúliou?

Jedno zo základných odporúčaní je komentovanie činnosti. Napríklad pri manipulácii s predmetmi môže žiak činnosti slovne komentovať. Keď nahlas popisuje čo robí, teda „myslí nahlas“, môžeme kontrolovať jeho postup a v prípade potreby nesprávny krok ihneď opraviť. Chybný výsledok nám nič nepovie o tom, čo je vlastne narušené.

Pri dyskalkúlii je kľúčové, aby mal žiak čo najviac názoru a množstvo reálnych príkladov zo života. Všetko, čo je v matematike, musíte vedieť preniesť do praktického života. Žiak musí zistiť, že je nevyhnutná. Veď s percentami sa stretávame v obchodoch, v banke.

Musí vedieť k pojmom priradiť správnu matematickú notáciu, pretože matematika nie je len o číslach. Je hlavne o pojmoch, a to najmä vo vyšších ročníkoch. Pri fyzike či chémii je pojmová notácia síce oveľa obtiažnejšia, ale nepoužíva sa tak často v bežnom živote. Matematika je všade.

Sú školy pripravené na identifikáciu a podporu žiakov s dyskalkúliou?

Nie vždy a nie všetky. A aj keď učitelia nejaký problém u dieťaťa identifikujú, a my im to potvrdíme, zvyknú sa tváriť, že sme si to vymysleli. Majú pocit, že také deti buď vyrábame alebo ich považujú za mentálne postihnuté.

Keď ideme prednášať do škôl, úplne sa vyhýbam pojmom dyslexia, dysgrafia či dyskalkúlia. Vymenujem im však všetky funkcie, ktoré vyšetrujem, a vysvetlím im, aký má oslabená funkcia následok na proces učenia sa. Až vtedy sa im vyjasní, čo sa skrýva pod tými strešnými pojmami. Veď aj chrípka má rôzne podoby a nie pri každej musíte mať teploty.

Akú podporu môže v škole očakávať žiak s dyskalkúliou?

Pri akejkoľvek vývinovej poruche učenia by mala byť zvýšená časová dotácia na všetkých predmetoch. Pri žiakoch s dyskalkúliou je viac ako potrebné používať aj kompenzačné pomôcky, kde patrí kalkulačka alebo rôzne druhy tabuliek.

A potom závisí od toho, o akú formu dyskalkúlie ide. Niekedy stačí, aby žiak namiesto desiatich príkladov vypočítal päť. Ak však učiteľ trvá, že musí vypočítať všetkých desať, tak mu zvykneme odporúčať, aby písal test u špeciálneho pedagóga, kde má dlhšiu časovú dotáciu.

Pri zlyhaní v teste, umožníme žiakovi nahradiť písomnú odpoveď ústnou, pri ktorej vysvetlí, ako sa k výsledku dopracoval.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Cvičenie zlepšuje deťom matematické schopnosti, no nepomôže im s pravopisom Čítajte 

Pri problémoch s priestorovým vnímaním, odporúčame pri konštrukčných úlohách oznámkovať postup a neriešiť, že je to narysované krivo alebo je to nedotiahnuté.

Dôležitá je pri hodnotení pozitívna motivácia, lebo najväčší problém je, že učiteľ nechápe, že dieťa nerozumie. Vždy im hovoríme, že výkony týchto žiakov je potrebné hodnotiť spravodlivo s ohľadom na ich možnosti a nie s pohľadom na bežnú normu stanovenú pre intaktnú populáciu.

Dodržiavajú učitelia úpravy, ktoré pre jednotlivých žiakov navrhujete?

Niektorí učitelia matematiky kompenzačné pomôcky odmietajú, pretože nechápu princípy porúch učenia. Stále je tu povedomie, že diagnóza je vymyslená.

Keď navrhujem učiteľom, aby dovolili použiť kalkulačku, sú proti tomu. Nerozumiem tomu. Veď, keď žiak nevie, čo do nej zadať, pri slovných zadaniach mu nepomôže. Pri mechanických úlohách kalkulačku používať nemusí, ale pri tých slovných mu môže dodať istotu aj rýchlosť pri vypracovaní.

U nás sa učí na výkon, priveľa vecí sa berie naraz a prebraná látka sa nefixuje a neautomatizuje. Keď sme potvrdili dyskalkúliu a písali sme odporúčania do školy, ako s dieťaťom pracovať, tak sme zdôrazňovali, aby si overili a nechali dieťa nahlas komentovať činnosť, ktorú vykonáva. Iba tak sa dá zistiť, kde je problém.

Skvelou hrou pre deti s dyskalkúliou je skákanie škôlky. (zdroj: ADOBE STOCK)

Prekvapuje ma, že ak si vyžiadam od učiteľky písomku, nie aby som ju kontrolovala, ale na overenie toho, kde dieťa robí chybu, odmieta mi ju dať, lebo je to jej know-how.

Ale len tak som napríklad zistila, že žiak zle odpísal znamienka, čo môže byť forma lexickej dyskalkúlie. Učiteľka kontrolovala len výsledky a tie jej nesedeli. Avšak, keby sa pozrela na celý príklad zistila by, že je správne vypočítaný. Uviedla tak dieťa do omylu, že ho vypočítalo zle. Ale ono ho len zle odpísalo.

Učiteľstvo by malo byť o tom, že chceme niečo dieťa naučiť, niečo mu priniesť a obohatiť ho. Mám však pocit, že niektorí učitelia sú tam preto, aby dokazovali deťom, aké sú nemožné.

To je, ako keď dysgrafikovi dovolíte na všetkých predmetoch písať tlačeným písmom, ale potom pri diktáte, jednej z najťažších foriem overovania si vedomostí, musí písať písaným, ktoré nemá utvrdené.

Zapájate aj rodičov pri pomoci?

Áno, chodia k nám na nápravy. Máloktorí vydržia, lebo všetko iné je dôležitejšie. Ale, mali sme raz mamu – jadrovú fyzičku, pre ktorú bola práca s dyskalkulikmi a dyslektikmi výzvou. Povedala mi, že ak ona chápe matematiku, chcela by, aby jej aj deti rozumeli. Občas som k nej posielala žiakov, ktorí k nám prišli. Išlo už o istú formu doučovania, ale deti si ju pochvaľovali.

Odporúčate nejaké hry či cvičenia, ktoré môžu rodičia s deťmi skúsiť?

Hry by nemali byť iba o príkladoch, ale z praktickej matematiky.

Napríklad skákanie škôlky. Pri nej dieťa musí poznať čísla, chápať ich postupnosť. Tiež potrebuje veľmi dobrý odhad vzdialenosti a sily, aby kamienok či sklíčko trafilo presne do konkrétneho štvorca. Zároveň pri skákaní škôlky trénuje rovnováhu, schopnosť rýchlo sa zorientovať potom, čo sa po výskoku otočí.

Dobrá hra je aj keď sa snažíte dostať guľôčky do jamky. Pri nej je potrebné vedieť hádzať či spočítať, kto ich má viac alebo menej. Dieťa oboznamuje s množstvom, s chápaním pojmu množstva.

Pre matematiku je dôležitá zážitkovosť, preto je vhodné manipulácia s trojrozmernými predmetmi. Pri hre sa môžeme o ich tvare porozprávať, poobzerať si a pochytať ich. Deti si potrebujú poznať tretí rozmer, aby napríklad pochopili, že koľko má kocka stien, hrán a vrcholov. V tomto smere nepomôžu interaktívne tabule, na ktorých má kocka vyšrafovanú skrytú stranu. Deti, ktoré nemajú priestorovú orientáciu si s tým neporadia.

Pravidlo je, že čím viacej zmyslov zapojíte, tým lepšie. Je vedecky dokázané, že aj motorika rozvíja intelekt.