Vo veku, keď si mala Zuzana len užívať manžela, dcérky - dvojičky a prácu v rodinnej firme, musela urobiť pre mnohých nepredstaviteľne ťažké životné rozhodnutie.
Rozhovoru, na základe ktorého vznikli tieto riadky, som sa bála. Mladá žena napriek tomu, že sa nám do redakcie ozvala sama s tým, že by chcela prerozprávať svoj príbeh, mala totiž plné právo byť počas neho skleslá a pri osobnejších otázkach aj nepríjemná. Keď sme však po hodine končili náš telefonát presiaknutý rýdzou človečinou, uvažujúc nad tým, akí krehkí a zároveň silní my ľudia vlastne sme, som dokázala povedať len: „Klobúk dole.“
Zdedené zlo
BRCA gén (BReast CAncer gene) sa vyskytuje u žien, ako aj u mužov a za normálnych okolností je v organizme zodpovedný za ochranu buniek pred rozvinutím nádorového ochorenia. Ak však dôjde k jeho mutácii, u mužov sa zásadne zvyšuje riziko rakoviny prsníkov a prostaty, u žien prsníkov a vaječníkov a u oboch pohlaví je ohrozený aj pankreas. Zmutované BRCA gény 1 a 2 je pritom možné aj zdediť. Tak sa stalo aj v prípade Zuzany Čerenskej (32). Matky, manželky a zakladateľky prešovskej značky oblečenia ZAIN. Pochádza z Dolného Kubína a do Prešova, kde dnes žije, ju zaviedlo štúdium a láska.
Onkologické ochorenie bolo súčasťou jej života prakticky od detstva, keď vo veku tridsať rokov ochorela na rakovinu jej mama. Nad zákerným protivníkom sa jej podarilo zvíťaziť celkom trikrát. Štvrtý súboj, žiaľ, minulý rok prehrala. Predtým, ako odišla, prišla navyše od lekárov správa, že je nositeľkou zmutovaného BRCA génu. Pre vysokú pravdepodobnosť dedičnosti podstúpila testy aj Zuzana. Prítomnosť mutácie sa potvrdila aj u nej.
„Mamina sa nedozvedela, že sa to posunulo aj na mňa. To, že výsledky prišli tesne pred jej smrťou, bolo veľmi emotívne, ale vďaka tomu sme sa aj my s manželom mohli zariadiť. Tým, že som mala od malička skúsenosť s rakovinou u blízkeho a teraz mám sama svoju rodinu, bolo mi jasné, že akúkoľvek formu prevencie uvítam, aj keď bude nepríjemná.“
Aby sa riziko čo najviac eliminovalo, u žien prevencia znamená podstúpenie mastektómie (odstránenia prsníkov) a ovarektómie (odstránenia vaječníkov) – to Zuzanu ešte len čaká. Okrem nepríjemných vplyvov hormonálnej nerovnováhy, ktorá je vedľajším účinkom straty vaječníkov, sa žena po mastektómii musí vyrovnať aj s tým, že jej telo sa navždy zmení.
„Obojstrannú mastektómiu som podstúpila v októbri 2023. Chvalabohu, dnes je to už tak, že vám po odobratí prsníkov rovno vložia aj implantáty. Nepríjemné je, že pri tomto druhu zákroku vám musia vziať aj bradavku, čo znamená, že tie prsia nemáte ako z časopisu, ale sú zjazvené a už nikdy nebudú ako predtým,“ hovorí Zuzana. Uviesť na pravú mieru to chce hlavne preto, že jej okolie často reaguje tak, že má predsa nový dekolt a teda nemá žiadny problém.

Hovoriť a prijať
Takáto skúsenosť navyše preverí aj silu lásky. Nezriedka sa stáva, že partner situáciu neunesie a vzťah sa skončí. Zuzanu však v ťažkých chvíľach podporuje nielen jej manžel, ale aj dcérky. „Radila som sa aj s detskou psychologičkou, bolo pre mňa dôležité, aby sa nezľakli a dokázali to primerane svojmu veku spracovať. Vznikla veľmi pekná situácia, keď som bola na kontrole u plastického chirurga a on mi pokreslil hrudník čiarkami, aby si určil, ako to celé bude vyzerať.
Hneď na ďalší deň som dievčatám ukázala, čo mi pán doktor nakreslil a veľmi jednoducho som im pritom vysvetlila, čo ma čaká. Nešla som do žiadnych detailov, no pochopili, že to mamka musí urobiť, aby sme mohli spolu ďalej fungovať.“ Spolu s tatinom potom dievčatá zvládli nielen týždeň, keď bola Zuzana v nemocnici, ale porozumeli aj tomu, že ich už nemohla zdvihnúť na ruky a dlho ani len tuhšie objať.
„Prekvapilo ma, že môj pobyt v nemocnici trval tak krátko. Viem, že každé telo reaguje inak, ale asi je to aj tým, že ja som mala silnú motiváciu. Operovali ma týždeň pred narodeninami našich dcér a povedala som im, že ich spolu strávime už doma. Prepustili ma deň pred nimi.“
To, čo je podľa Zuzany po takomto zákroku dôležité, je začať sa aj napriek bolestiam čo najskôr hýbať. „Je to podobné ako po sekcii. Keď žena zažije niečo také, treba vstať z postele a cvičiť. Ja som to brala veľmi zodpovedne, aj preto som sa asi zotavovala tak rýchlo. Čo sa týka bolesti, je to ťažké zovšeobecniť, každý má svoj prah inde. U mňa hlavne prvé dni, kým som sa rozdýchala a zvykla si na ten tlak v hrudníku, lebo predsa je to niečo cudzie v tele, chcelo to svoj čas. Mesiac po zákroku som však už bola v práci. Aj keď, keby som sa musela niekde namáhať a nie sedieť za počítačom, asi by som sa tam tak nehrnula,“ hovorí
Tento článok nájdete aj vo februárovom čísle magazínu SME ženy, ktoré je v predaji do 29. 2.

Všetko zlé je na niečo dobré
Napriek optimizmu a odhodlaniu, ktorým Zuzana prekypuje, priznáva, že aj ona pred zákrokom zvádzala v sebe rovnakú bitku ako všetky ženy, ktoré niečím podobným prechádzajú. Kleslo jej sebavedomie, cítila hanbu, bála sa, ako sa s tým všetkým vyrovná jej manžel, ako ju bude vnímať okolie, keď pravda vyjde najavo. Strach mala aj z toho, že ju viac nikto nebude mať rád a že bude zohavená.
Oslobodzujúca zmena v uvažovaní prišla nenápadne, no s o to väčšou silou. „V jeden jarný večer som už ležala v posteli, keď mi zrazu začalo mysľou bežať, že som predsa krásna taká, aká som, že som milovaná a jedinečná, či už s prsami, alebo bez nich. Môžem byť vďačná za všetko, čo mám a to zlé, čo som si o sebe doteraz myslela, sú klamstvá.“ Zuzana zažala svetlo, vzala papier a pero a písala všetko to, na čo sama zabudla a práve teraz to potrebovala počuť. Zrazu sa začala cítiť lepšie. Navyše si uvedomila, že práve tieto krátke, no výstižné slová povzbudenia by mohli pomôcť aj iným, ktorí potrebujú nájsť lásku k sebe a znova uveriť vo vlastnú hodnotu a jedinečnosť.
Tak vznikol ZAIN. Oblečenie, ktorého vrecká nesú malé veľké pravdy, na ktoré v behu dní všetci akosi pričasto zabúdame. Ručne kreslené slová vľúdnosti, ktorú často máme pre iných, no len zriedka ju venujeme sebe, podľa recenzií spokojných zákazníkov už vrátili úsmev na nejednu tvár. „Ohlasy sú zatiaľ len pozitívne. Nedávno ma veľmi potešilo sedemnásťročné dievča, ktoré mi povedalo, že bojovalo s prijatím seba. Neustále sa porovnávalo so svojimi rovesníčkami a práve zainovky (tak volajú oblečenie tí, čo ho vytvárajú aj tí, čo ho nosia) ju povzbudili v tom, aby to prestala riešiť a prijala samu seba takú, aká je. Bez ohľadu na svoje pochybnosti a názory iných.“
Pravda na kuse odevu
Firma, v ktorej Zuzana a jej manžel pracujú, pôsobí na trhu už dvadsať rokov a pôvodne sa zaoberala výrobou strojov na rezanie látok. „Podnik sme prevzali od manželových rodičov a ako mladá generácia sme začali prichádzať s novinkami. Najprv sme sa venovali len strihaniu látok pre rôznych odberateľov.
Neskôr sme však zistili, že naši zákazníci potrebujú aj niekoho, kto ušije konečný produkt a keďže sme na to mali priestor, rozšírili sme služby aj o šitie a dnes už vyrábame aj hotové výrobky, ktoré sa predávajú pod značkami našich klientov. Čo sa ZAINu týka, bolo pre nás úplne jasné, že tieto pravdy dáme práve na kus odevu.
Potrebovali sme len vymyslieť, ako to celé bude vyzerať, takže máme aj svojho dizajnéra, ktorý navrhol tričká a mikiny, a ešte jedného, ktorý pracuje externe a navrhuje pre nás vrecká, na ktoré ručne kreslí,“ objasňuje fungovanie mladej značky Zuzana.
V súčasnosti ZAIN zamestnáva okrem nej ako zastrešujúceho elementu a už spomínaných dizajnérov ešte sedem krajčírok a šesť operátorov, ktorí obsluhujú stroje. Zuzana sama hovorí, že všetko napredovalo doslova míľovými krokmi. V apríli 2023 prišiel nápad a v máji začala s podnikaním. Aj keď verila, že do leta sa podarí rozbehnúť aj e-shop, zdržalo ich hľadanie dodávateľa látok. Kritériá boli pritom jasné: kvalita za prijateľné ceny a ekológia.
Všetky požiadavky splnil dodávateľ z Turecka – certifikované látky spĺňajú štandardy oeko-tex a nie je nutné ich dopravovať až z Ázie. Po doladení strihov a celkového dizajnu sa predaj spustil v septembri 2023.

Chcú podať pomocnú ruku
V ZAINe považujú pomoc iným naozaj za hlavnú myšlienku, čoho dôkazom je aj kolekcia „Aj na mne záleží“, pri ktorej päť percent z ceny každého predaného odevu venujú organizácii Relevant, ktorá pracuje s dospelými odchovancami z detských domovov. „Tieto deti majú v detskom domove všetko, čo po materiálnej stránke potrebujú. Keď však domov opustia, čelia veciam, s ktorými si často nevedia poradiť. Preto ich chceme aspoň takouto formou podporiť.“
Mojou poslednou otázkou pre Zuzanu bolo, aký odkaz by chcela prostredníctvom nás poslať ďalej ženám, ktoré vedú vlastné, často nikým nevidené boje. Tu je jej odpoveď:
„Všetkým ženám by som chcela povedať, aby sa neporovnávali a aby vnímali to, že sú milované, krásne a odvážne. Čokoľvek, čo príde v ich živote, má riešenie, aj keď ho možno hneď nevidia. Treba sa len pozrieť na vec z iného uhla a poodstúpiť od tej situácie.
Pamätajte si, nie ste v tom samy a to, čo prežívate, prežívajú aj mnohé okolo vás. Stačí sa len otvoriť a určite nájdete vo svojom okolí pomoc a pochopenie od niekoho, kto rieši podobný problém, ako vy.
Úprimnosť a zraniteľnosť otvárajú dvere a dokážu nás posunúť ďalej, ak to dovolíme. Aj svoj príbeh rozprávam preto, aby ženy vedeli, že aj ťažké situácie sa dajú riešiť, len sa nesmieme uzatvárať samy do seba a ľutovať sa.“