Experti skúmali Montessori vzdelávanie: Deťom sa darí v spoločnosti, no nie sú tvorivejšie

Ak dnes vojdete do akéhokoľvek kníhkupectva, nebudete mať problém nájsť knihy a hry s označením Montessori.

Vzdelávacie metódy Montessori vznikli začiatkom 20. storočia a v Európe sa v uplynulých dvadsiatich rokoch tešia čoraz väčšej popularite. Vyzdvihujú slobodu, prispôsobenie sa jednotlivcovi či prepojenie zmyslov pri učení.

„Zdá sa, že Montessoriovej metóda vyučovania má všetky predpoklady na to, aby podporila vzdelávanie a psychologický vývin dieťaťa,“ píšu psychológovia Alison Demangeonová a Youssef Tazouti z Lotrinskej univerzity vo Francúzsku.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Čas pred obrazovkou nie je podstatný. Dôležité je, čo a s kým na nej deti sledujú Čítajte 

Aj štúdie uskutočnené za uplynulých tridsať rokov podporujú tento názor a naznačujú, že rôzne aspekty jej vyučovacích metód by mohli byť prínosom pre kognitívne schopnosti, sociálne zručnosti, kreativitu, senzomotorický rozvoj a akademické výsledky detí.

Francúzski odborníci však dodávajú, že doteraz neexistovala žiadna komplexná štúdia, ktorá by vyvodila skutočné závery o účinkoch vyučovacích metód nazvaných Montessori. Preto sa výskumom, ktorý publikovali v časopise Contemporary Educational Psychology, pokúsili túto informačnú dieru zaplniť.

Demangeonová a Tazouti sa spolu s kolegami pozreli na to, čo veda hovorí o efektívnosti Montessori vzdelávania v porovnaní s inými formami vyučovania, a či táto storočie stará metóda je stále aktuálna pre moderný život.

Kľúčové princípy

Montessori vzdelávanie verí, že deti sa budú učiť lepšie, ak im zveríme viac slobody. Učebné osnovy sú rozdelené do niekoľkých oblastí, ktoré sa venujú praktickému a zmyslovému životu, jazykom a matematike. Deti pracujú vo viacerých vekových skupinách podľa ich vývinového štádia.

Vybavenie v triede má u detí podporiť pocit nezávislosti tým, že majú možnosť opravy. Učiteľ na dieťa dohliada, reaguje na jeho potreby, podporuje ho v jeho iniciatívach a v prípade potreby ho presmeruje.

Materiály prítomné v triede zapájajú viaceré zmysly, najmä hmat a zrak. Jednou zo symbolických pomôcok sú fyzické písmená vyrobené z hrubého materiálu, napríklad zo šmirgľového papiera. Deti prstami prechádzajú cez riadky písmen abecedy a následne ich vyslovujú.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Starých rodičov poslúcha na slovo, v škole ho chvália, no doma je ako čert. Čo robíte zle? Čítajte 

Demangeonová a Tazouti poznamenávajú, že na rozdiel od rozšíreného presvedčenia, Montessori neznamená neobmedzenú slobodu. Trieda sa totiž riadi stanovenými pravidlami, ktoré dospelí v škole dodržiavajú.

„Hoci jedným z cieľov tejto vyučovacej metódy je prispôsobiť sa tempu každého jednotlivca, kľúčový je aj rešpekt voči ostatným a ich práci. V súlade s touto zásadou žiaci v Montessori školách nedostávajú žiadne odmeny ani tresty, čo pomáha podporovať spoluprácu žiakov a zároveň podporuje vnútornú motiváciu,“ vysvetľujú psychológovia v texte na odbornom portáli The Conversation.

Lepšie známky a sociálne zručnosti

Výskumníci porovnávali výsledky škôl alebo tried využívajúce Montessori pedagogiku s výsledkami kontrolnej skupiny, teda škôl a tried, ktoré sa vzdelávajú inou metódou.