Verí, že šaty si vyberajú nevestu. Nie sú len kusom bielej látky omotanej okolo tela

Vyštudovala módne návrhárstvo, pracovala pre komerčné značky Tommy Hilfiger a Calvin Klein, ale aj učila deti výtvarnú výchovu.

Prvé svadobné šaty ušila pre zákazníčku zo záclony jej starej mamy: „Pamätám si, ako som na ne ručne prišívala korálky. Doteraz som na tento kúsok hrdá, hovorí pre SME ZUZANA KEDROŇOVÁ, majiteľka svadobného ateliéru Yoora studio.

V súčasnosti ateliér vyprodukuje každý rok približne sto kusov svadobných šiat pre slovenský trh.

„Som v tomto asi veľmi romantická. Svadobné šaty pre mňa nie sú len kusom bielej látky omotanej okolo tela. Verím, že k nim patrí emócia, vidím v nich symboliku. Žena, ktorá si ich vyberá, sa v nich chce cítiť krásna, pre seba aj pre partnera, ktorého si berie za muža. Je to jedno z najdôležitejších rozhodnutí v živote."

Ako ste sa dostali k šitiu svadobných šiat?

Náhodou. Dokonca, keď som ešte študovala na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave, len málo spolužiakov malo tento cieľ. Vedeli sme totiž, že to nie je také jednoduché.

Vytvorenie svadobných šiat nie je len o šití, ale aj o komunikácii s nevestami a zvládaní emocionálnych situácií. V ich veľký deň je to veľmi dôležitý kus odevu. Svadobné šaty sú emocionálne veľmi podfarbené, preto ich vyhotovenie často vzbudzuje rešpekt.

Ani mne počas štúdia na vysokej škole nenapadlo, že sa budem venovať práve tomuto odvetviu. Bola som extravagantná, mala som rada potlačené a farebné veci, rôzne formy a objemy.

Po škole, keď som sa vrátila zo stáží, potrebovala som platiť účty ako každý normálny človek. A tak som si našla brigádu vo svadobnom salóne.

Prišla realita každodenného života, ale hovorila som si fajn, že aspoň sa naučím niečo nové a možno sa tam bude niečo aj šiť. A hneď v prvom týždni som zistila, že ma táto práca veľmi baví.

Prečo?

Páčil sa mi celý ten proces. Od výberu šiat cez ich skúšanie až po stylovanie. Šaty, ktoré v danom salóne predávali, neboli mojou šálkou kávy, no boli veľmi pekné.

Postupom času som si začala uvedomovať, že v danom čase nie je na Slovensku veľa ateliérov a návrhárov, ktorí by sa venovali svadobnej móde. Skrsla vo mne myšlienka, že možno by som si mohla založiť vlastný svadobný ateliér.

Bol to však len malý nápad, cesta za jeho realizáciou bola ešte veľmi dlhá a ja som popri tejto práci vystriedala rôzne iné zamestnania.

Pri výrobe svadobných šiat používa Zuzana Kedroňová najmä prírodné, chemicky neošetrené materiály. (zdroj: Miloš Štefanka)

Robili ste napríklad aj v komerčnej móde.

Áno, pracovala som pre značky Tommy Hilfiger a Calvin Klein, na oddelení predaja, čo znamená, že sme vyberali modely, ktoré sa budú predávať na slovenskom a českom trhu.

Spolupracovali sme s majiteľmi všetkých butikov a obchodov v Česku a na Slovensku. Fungovali sme v showroomoch v Düsseldorfe, Salzburgu a Miláne.

Bola to super práca, naučila som sa tam veľmi veľa o biznise. Aj úplné základy, napríklad to, čo je to marža. To návrhárov v škole nenaučia.

Zároveň to však bola aj náročná práca, no chýbalo mi, že nebola veľmi kreatívna.

Neskôr som si to vykompenzovala tým, že som sa rozhodla učiť deti výtvarnú výchovu. Tiež to považujem za školu života. Popri tom som však už pracovala na prvej vlastnej kolekcii svadobných šiat.

Pamätáte si na prvé svadobné šaty, ktoré ste ušili?

Samozrejme. Ušila som ich pre jednu nevestu zo záclony jej starej mamy.

Vtedy som pracovala ešte v svadobnom salóne. Prišla k nám nevesta, ktorá hovorila, že má veľmi malý rozpočet a chcela by nejaké svadobné šaty. Nič z našej ponuky sa jej nepáčilo.

Medzi rečou som jej spomenula, že mám vyštudované módne návrhárstvo. A tak ma poprosila, či by som jej niečo neušila. Súhlasila som. Povedala som si, že je to ideálna príležitosť zistiť, ako to v praxi funguje. Dovtedy som žiadne svadobné šaty neušila.

Zákazníčka povedala, že nemá veľa peňazí, ale má látku zo záclony od starej mamy, ktorá sa jej veľmi páči. Vznikli z nej naozaj krásne šaty. Pamätám si, ako som na ne ručne prišívala korálky.

Doteraz som na tento kúsok hrdá.

Nie je nič, čo by ste na nich zmenili?

Dizajnovo nie. Ale technologicky by som na to išla určite inak. Keď sa teraz pozriem, ako šijú krajčírky v mojom ateliéri, tak to spieva.

Oproti tomu som sa ja pri prvých šatách naozaj zapotila a narobila. Ale mala som z nich dobrý pocit, ktorý mi ostal až doteraz. Bola to výzva.

Ako dlho ste dávali dokopy svoju prvú kolekciu?

Trvalo to takmer trištvrte roka, možno aj viac ako rok, ak započítame čas strávený hľadaním látok.

Pred ôsmimi rokmi, keď som začínala, eko móda ešte nebola taký pojem ako teraz a nájsť materiály, ktoré zodpovedali všetkým štandardom, bolo náročné. Chcela som šiť z látok, ktoré boli certifikované, prírodné a nezaťažovali veľmi životné prostredie.

Zároveň výsledné šaty musia spĺňať aj nejakú funkciu, takže dosť času mi zabralo aj samotné testovanie materiálov. Keď som si vyselektovala niekoľko látok, z ktorých som sa rozhodla vytvoriť kolekciu, prišla ďalšia výzva: ušiť niečo iné ako kúsky, ktoré boli dostupné v salónoch.

Nakoniec som navrhla dvanásť modelov. Prvé dva roky som všetko šila sama, na staručkom šijacom stroji, ktorý som kúpila niekde na bazoši. Doteraz si pamätám, ako som podliepala patku páskou, aby to nedrhlo.

Bola som bez peňazí, bývala som v prenajatom byte, na gauči som prijímala nevesty a večer som ho rozkladala, aby som sa na ňom mohla vyspať, a jedla som špagety s kečupom.

Vôbec mi to však neprekážalo a nezastavilo ma to v mojej ceste.

Odkiaľ k vám prichádzali zákazníčky?

Zobrala som to dosť strategicky, chodila som na veľtrhy. Prvý svadobný stánok som si rezervovala na najväčšom svadobnom veľtrhu v Inchebe. Celkovo sme v prvom roku obehli asi 13 svadobných veľtrhov. Spustilo to reťazovú reakciu.

Spustila som vtedy aj web, ktorý ešte nefungoval ani dvanásť hodín a ozvala sa mi kamoška kamošky, ktorú zaujala moja práca. Písala pre portál pre mladých fičí.sk.

Dá sa povedať, že práve tento rozhovor v roku 2018 spustil najväčšiu kaskádu záujmu o moje šaty, ktorá pokračuje doteraz.

Pamätáte si aj svoje prvé nevesty?

Všetky. Pamätám si každú nevestu, ktorá si vyberie svadobné šaty v našom ateliéri. Pri prvých zákazníčkach si však veľmi vážim to, že mi dali šancu.

Nie každý by sa zveril do rúk mladej tvorkyne, ktorá šije šaty v malej izbičke.

Začiatok bol pre mňa veľmi stresujúci. Priznávam, že som poriadne nevedela, čo robím. Jasné, vedela som šiť a dať šaty dokopy. Ale musela som sa naučiť aj to, ako pracovať so zákazníčkami. Teraz som už ostrieľaná harcovníčka.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Spisovateľka Chrenko: Zacapkané strany rukou písaných kuchárskych kníh sú najdôležitejšie Čítajte 

Čo ste sa museli naučiť?

Napríklad aj to, akú spodnú bielizeň pod šaty nevestám odporučiť, aby výsledok vyzeral dobre. Alebo aké topánky či šperky vybrať. Teraz im už viem poradiť, kde čo zoženú tak, aby boli spokojné.

A tiež som bola vtedy ochotná ušiť im viac-menej čokoľvek, čo si len zmyslia. Dnes to už nerobím. Začala som si uvedomovať svoju hodnotu. Ženy predsa chodia za mnou vďaka tomu, aké modely ponúkam.

Nie preto, aby som im ušila ich predstavy okopírované z pinterestu alebo šaty podľa nejakej fotografie. Nikdy som to nerobila až do takej miery, ale bola som ochotná urobiť veľa ústupkov.

Teraz sa skôr snažím nájsť prienik medzi našimi predstavami.

Vedeli ste si vypočítať cenu šiat a vypýtať si od zákazníčky sumu, ktorú ste považovali za hodnú svojho diela?

V začiatkoch, keď som na to bola sama, som s cenotvorbou veľmi bojovala, dnes si viem už prácu a materiály lepšie spočítať.

Koľko je ochotná nevesta alebo ženích investovať do šiat?

U mňa sa zhotovenie svadobných šiat pohybuje v rozmedzí 1000 až 1700 eur. Záleží na komplikovanosti modelu a kvalite materiálu.

"Pamätám si každú nevestu, ktorá si vyberie svadobné šaty v našom ateliéri," hovorí módna návrhárka Zuzana Kedroňová. (zdroj: Miloš Štefanka)

V čom musí dvojica ladiť?

Ak je to otázka týkajúca sa stylingu dvojice na svadbe, tak takto: všetky moje modely sú jemnej smotanovej, vanilkovej až šampanskej farby.

Preto je vhodné zamyslieť sa aj nad farbou ženíchovej košele, aby jasná biela príliš nekričala. Taktiež sa mi páčia zladené nevestine doplnky so ženíchovou kravatou.

Vždy sa dá vyhrať s detailmi.

V reality show Next in fashion, v ktorej hľadajú výnimočného návrhára, ma zaujalo, aké náročné je ušiť niektoré časti šiat. Výnimočný bol napríklad ten, kto dokázal ušiť podprsenku. Ktorú časť svadobných šiat je konštrukčne náročné zhotoviť?

Podprsenka je extrémne náročná. Top sú napríklad korzety. Nehovorím len o takom košíčkovom korzete. Ale o kvalitnom kosticovom korzete, ktorý vám bude naozaj dobre sedieť.

Náročné je napríklad aj sádzanie rukávu do rukávovej hlavice alebo vytvorenie dobrých nohavíc či saka.

Preto mnohí návrhári na Slovensku nerobia korzety. Aj my sme ich začlenili do kolekcie až v roku 2023. Museli sme totiž najprv nájsť ľudí, ktorí to vedia robiť.

Sú to veci, ktoré by hocikomu ani nenapadli. Pamätám si, ako moderátor tej reality show Tan France často prišiel k návrhárovi a pýtal sa ho, či si je istý, že daný model chce šiť z látky, ktorú si vybral. Vedel už totiž odhadnúť, aké problémy môžu nastať a že cez niektoré typy látok len veľmi ťažko prejde ihla.

Áno, aj ja si dávam každý rok posielať vzorky z rôznych výrob. Naučili sme sa, že musíme materiály najprv poriadne otestovať.

Robíme napríklad skúšku vodou, aby sme vedeli, ako sa bude látka správať, keď sa namočí. Máme nevesty, ktoré sa vydávajú v rôznych poveternostných podmienkach.

Často sú materiály, ktoré vyzerajú nádherne, no stačí, že ich oblejete vodou a scvrknú sa. A nechcete, aby sa vám to stalo.

Alebo je materiál jemný ako pavučinka, a keď ho prešijete, okamžite sa roztrhne, neudrží záťaž.

Do novej kolekcie sme napríklad robili približne 15 skúšok korzetu.

Ktorý materiál alebo materiály sú najvhodnejšie na svadobné šaty? A ktoré neodporúčate?

Pracujeme väčšinou s prírodnými materiálmi. Skôr ako o materiál, ide o jeho spracovanie.

Mám rada rôzne prevedenia žoržetu, či už z hodvábu, tencelu či bavlny. Hodváb je nádherný materiál, treba ho však vedieť s rozumom používať.

Osobne nemám veľmi vzťah k syntetickým materiálom, ale určite si vedia nájsť veľké využite aj pri svadobných šatách.

Akú kombináciu materiálov by ste nikdy nedali na svoje svadobné šaty?

Ja som skôr minimalistka, vlastné svadobné šaty si neviem predstaviť zdobené od hlavy po päty kamienkami, obohatené o 10 vrstiev sukne. Ale nikdy nehovor nikdy.

Každý rok na jeseň predstavíte novú kolekciu svadobných šiat. Ako dlho trvá, kým ju vytvoríte?

Na novej kolekcii začíname pracovať vždy v auguste. Trvá to približne tri mesiace, pričom som zostala verná počtu dvanásť modelov. Zistila som, že menej, ale ani viac sa mi neoplatí.

Keď je modelov viac, premýšľam nad tým, čo by sa do daného počtu ešte zmestilo. Chýba tam efekt výnimočnosti.

Nová kolekcia vzniká približne tri mesiace. (zdroj: Ppinch)

Tušíte pri navrhovaní, ktorý model z kolekcie bude najpredávanejší?

Často sa mi môj tip splní. No sú aj prípady, keď motyka vystrelí a ja som naozaj prekvapená, ktorý model najviac oslovil zákazníčky.

Mám aj modely, ktoré sú bestsellery a rôzne typy žien sú v nich naozaj krásne.

Čím sú výnimočné?

Robia dobrú postavu a majú skvelú látku. Je tam prienik sofistikovanosti so zdôraznením postavy.

Mám relatívne málo neviest, ktoré idú do úplne extravagantných modelov. Preto viem, že ak urobím model, ktorý bude mať príliš veľké rukávy alebo príliš veľkú sukňu, nebude mať úspech.

Zákazníčky si vaše modely šiat môžu pozrieť na internete. Platí, že to, čo si vyberú predtým, než vojdú do ateliéru, si aj naozaj kúpia?

Nie. Je to tak možno pri jednej z desiatich. Väčšinou odídu s tými šatami, ktoré im ja vyberiem ako prvé.

Predtým, než neveste navrhnem, ktoré šaty by si mala vyskúšať, sa vždy rozprávame. Pýtam sa jej na odtieň šiat, či preferuje čipku, dlhý alebo krátky rukáv.

A na základe rozhovoru, potom vyberám šaty, ktoré si myslím, že by jej mohli sadnúť.

Vyberajú si nevesty šaty alebo šaty nevestu?

Verím, že šaty si vyberajú nevestu. Napríklad minulý týždeň ku mne prišla nevesta, ktorá presne vedela, čo chce. Šaty sme vyskúšali a dohodli sme sa. No zrazu uvidela na vešiaku úplne iný model. Spýtala sa, či si ich ešte môže vyskúšať.

A hneď ako si ich obliekla, vedela, že to sú ony.

Som v tomto asi veľmi romantická. Svadobné šaty pre mňa nie sú len kusom bielej látky omotanej okolo tela.

Verím, že k nim patrí emócia, vidím v nich symboliku. Žena, ktorá si ich vyberá, sa v nich chce cítiť krásna, pre seba aj pre partnera, ktorého si berie za muža. Je to jedno z najdôležitejších rozhodnutí v živote.

Chodia na skúšky aj muži alebo platí, že ženích by mal vidieť nevestu až na obrade?

Muži chodia na skúšky šiat minimálne. Táto tradícia ostáva zachovaná.

Ako často ženy prihliadajú pri dizajne svadobných šiat na želanie či požiadavky ich mužov?

Niekedy sa stane, že prídu s požiadavkou, aby napríklad nemali priveľmi veľké rukávy alebo príliš veľkú sukňu, že sa to ich polovičkám nepozdáva.

Ale myslím, že partneri dôverujú dobrému vkusu ich milovanej.