Čo všetko je ukryté za zdanlivo jednoduchým prírodným javom - snežením - zo strany prírody alebo ľudskej spoločnosti, ktorá s ním funguje často aj niekoľko mesiacov v roku?
Sneh pokrýva krajinu. Sneh sa podieľa na sviatočnej atmosfére pred Vianocami počas nich aj potom, keď sa skončia. Dáva možnosti na hry a športy a robí starosti cestárom i vodičom. Sneh a názory na jeho prítomnosť, kvalitu a množstvo počas zimy tak trochu nastavujú zrkadlo súčasnému človeku.
Bez ohľadu na to, ako to so snehom bude túto zimu, pripravili sme pre vás mnoho zaujímavostí o snehu, bielej farbe, sviatkoch i ľudoch, pre ktorých je sneh viac než sezónnou záležitosťou.
Málo faktov o bielej farbe a o snehu samotnom
Názov pre bielu farbu spolu s čiernou jestvuje prakticky vo všetkých živých jazykoch a tieto dva názvy pri formovaní jazykov vznikajú ako prvé. Slovo biely má korene v indoeurópskom bhel- / bhol a v keltskom slove belos. Doslovný význam znamená v oboch prípadoch žiarivý. Od bielej farby teda už oddávna očakávame túto vlastnosť.
Okrem nej v ľudskej psychike vzbudzuje táto farba rôzne, až protichodné emócie – čistotu i prázdnotu, priestrannosť i minimalizmus. Okrem žiarenia vnímame z bielej farby i psychologický chlad, preto pri použití farebnej analýzy rátame bielu k studeným farbám. Biela je najsvetlejšia farba, a tak ako čierna je achromatickou farbou. Nerozlišuje sa odtieňom ani zafarbením, iba svetlosťou. Nenachádza sa na základnom farebnom kruhu. Jednotlivé odtiene bielej vznikajú až pridaním malého množstva chromatických farieb do bieleho základu (maslovobiela, lastúrová atď.).
Farba čistého snehu je za jasného počasia vždy biela. Prečo je to tak? Sneh nie je iba zamrznutá voda, je to zhluk miniatúrnych kryštálov zamrznutej vody. Tie tvoria vločky, ktoré sa väčšinou zhlukujú do chumáčov padajúcich na zem. A hoci snehové vločky sú skutočne rôznorodé, sú to šesťhranné kryštáliky a počas dňa na ne dopadá žiarenie, teda svetlo zo slnka. To, čo vidí ľudské oko, je výsledkom fyzikálneho vzťahu štruktúry snehu a toho, že svojou štruktúrou sneh odrazí slnečné svetlo vo všetkých vlnových dĺžkach. Jednotlivé vlnové dĺžky svetla majú pre oko rôzne farby, ale spoločne ich vnímame ako bielu.
Tento článok nájdete aj v decembrovo-januárovom čísle mesačníka SME ženy, ktoré je v predaji do 31.1.
Jestvuje populárny mýtus, že inuitský jazyk pôvodných obyvateľov Aljašky a severu Kanady má desiatky výrazov pre sneh. Jeho základ mala práca antropológa Franza Boasa, ktorý tvrdil, že Eskimáci majú päťdesiat slov iba pre sneh. Je pravda, že inuitské i aleutské jazyky a nárečia sú bohaté na výrazy pre rôzne typy snehu i ľadu, no neskoršie vedecké práce našli vyše päťdesiat výrazov pre sneh v dvoch nárečiach. A, samozrejme, žiadny jednotný eskimácky jazyk neexistuje. No na severe Európy žije národ, ktorý toto číslo prekonáva.
Skutočne veľkú slovnú zásobu pre výrazy súvisiace so snehom a ľadom má zdokumentovanú jazyk Sámov. Zahŕňa asi dvesto až tristo slov súvisiacich so snehom a ľadom, životom za polárnym kruhom a dlho zamrznutou prírodou.
Prečo by mali byť Vianoce romanticky zasnežené?
Vianoce bez snehu či dokonca zablatené s jesennými teplotami na slávnostnej atmosfére nepridávajú. Avšak nie je to čisto problém klimatickej krízy. Príčin, prečo sme si kultúrne navykli na snehovú nádielku práve v tomto období, je viacero. Prečo je to tak a prečo sneh na Vianoce už nie je istota?
Prvý dôvod je malá ľadová doba, ktorá sa začala asi v polovici 16. storočia a koncom 19. storočia jednoducho skončila. Obdobie výrazného poklesu teplôt na severnej pologuli zabezpečovalo okrem zamrznutých riek a zlej úrody aj určitú garanciu, že v čase okolo vianočných sviatkov bude napadaný sneh. Toto obdobie sa však skončilo, a hlavne v atlantickom regióne jednoducho snehu ubudlo alebo nepadá vôbec.
Druhý dôvod je rozšírenie umeleckého zobrazenia esteticky zasnežených zimných sviatkov, na aké sme aj dnes zvyknutí. Väčšina slávnych diel so zasneženými Vianocami pochádza z polovice až konca 19. storočia, tie staršie spadajú až do 18. storočia. Umelci obdobia romantizmu nemohli tušiť, že o vyše sto rokov neskôr sa obrazy a časti ich diel stanú predmetmi intenzívneho sviatočného obchodu, a to už v októbri.
A nielen umenie, ale i kultúra v určitých krajinách priali snehu ako symbolu hodnôt, nie smrti. Biela snehová pokrývka bola vo viktoriánskom Anglicku symbolickou nositeľkou čistoty, ktorú vtedajšia spoločnosť obdivovala. Sneh bol podnet pre detské hry, tie boli symbol nevinnosti. Padajúci sneh a s ním spojené ticho a pokoj sú výborným námetom na svetské, ale i náboženské piesne. A na Vianoce sa predsa nevinnosť, oddych a pokoj majú spojiť pre všetkých ľudí dobrej vôle...
Po tretie, koniec malej ľadovej doby a s ňou spojenými katastrofami podstatne znížil aj strach spojený s dlhou a mrazivou zimou, ktorá často prinášala smrť. Koncom 19. storočia sa sneh a zima začali využívať na ľudské potešenie a relax – toto prinieslo postupný vznik horského turizmu, ako ho poznáme dnes. Viac a viac bohatých ľudí sa koncom roka mohlo presunúť napríklad do oblasti Álp a tam si zimu a hlavne sneh vychutnávať ako bonus, nie ako ohrozenie sviatkov.
(zdroj: Adobe Stock)Nielen biely
Prečo niekedy napadne iný ako biely sneh? A prečo sa niekedy časom zafarbí? Sneh má inú ako bielu farbu z mnohých dôvodov. Tou prvou a každodenne viditeľnou je priama a nepriama činnosť ľudí. Tá sneh znečisťuje čiastočkami zo vzduchu, takže sneh už pri napadnutí nemá čisto bielu, ale sivú farbu.
Pri primiešaní dostatočného množstva piesku do vody následne padá oranžový sneh, ako sa stalo napríklad na Sibíri v roku 2007.
Viac na Artmama.sk
Viac na Tortyodmamy.sk
Viac na Nanicmama.sk
