Tři oříšky pro Popelku neodmysliteľne patria k vianočnej atmosfére našich domácností. Tento rok slávia polstoročie od svojej premiéry a za ten čas si získali srdcia malých aj veľkých divákov v desiatkach krajín po celom svete. Čo ste o tejto vianočnej klasike z televíznych obrazoviek (možno) nevedeli?
Nemecká koprodukcia a mráz namiesto leta
Keď si režisér Václav Vorlíček prečítal scenár na motívy príbehu Boženy Nemcovej, okamžite sa preň nadchol. Vedel však, že na realizáciu veľkolepej výpravy, ktorá začala vznikať v jeho mysli, peniaze, ktoré dostal z Barrandova, nepostačia. Preto s ponukou spolupráce oslovil nemeckú DEFA (štátne filmové štúdiá vo vtedajšej NDR).

Napriek tomu, že v tom čase boli podľa Vorlíčkových slov filmári zvyknutí na to, že v rámci schvaľovacích procesov mal každý na všetko „času dosť“, pozitívna odpoveď prišla už o dva dni.
Nemecká strana bola rovnako očarená a na spoločný projekt okamžite vyčlenila milión mariek (asi tri milióny československých korún), čím sa rozpočet zdvojnásobil. Mala však jednu požiadavku. I keď bol dej zasadený do rozkvitnutej letnej prírody, vedenie DEFA chcelo nakrúcať štúdiové scény v priebehu decembra a januára, aby zamestnanci filmových ateliérov v Nemecku neostali v zimných mesiacoch bez práce.
Režisér sa nakoniec rozhodol, že prepíše celý scenár a zelené lúky zamení za zasnežené stráne. Z pôvodne letnej rozprávky sa tak stal jeden z najobľúbenejších zimných príbehov európskeho filmu.
Sneh smrdel ako ryba
Hoci sa zmena krajiny z letnej na zimnú spočiatku nejavila ako zásadný problém, čoskoro sa ukázalo, že Perinbaba má na vec iný názor.
Aj keď sa vonkajšia teplota počas filmovacích dní často pohybovala hlboko pod bodom mrazu, značná časť Európy bola na začiatku natáčania takmer úplne bez snehu. Filmári si preto pomáhali umelým. Mal skoro rovnaké vlastnosti ako ten skutočný, dali sa ním vytvoriť záveje aj snehové jazyky a ako bonus sa netopil. Nevýhodou bolo, že milióny polystyrénových guľôčok, z ktorých bol vyrobený, sa po filmovaní nedali úplne odstrániť.

V susednom Nemecku preto prišla na rad ekologickejšia alternatíva, ktorá však štábu príliš nevoňala. A to doslova. Presnejšie, čuchový zážitok bol taký intenzívny, že sa mnohí zhodujú, že si ho vedia vybaviť dodnes.
Pri natáčaní exteriérov zámku Moritzburg, kam Popoluška prichádza na ples, aby našla svoju životnú lásku, bol totiž použitý „sneh“ vyrobený z rybej múčky. Presne tak. Metráky prášku z rybích kostičiek, v ktorých sa herci brodili celé hodiny, aby si diváci mohli už navždy užívať bielu romantiku, zvečnenú na filmovom páse.
Neskôr sa podmienky zlepšili a lesy juhozápadných Čiech boli pre zmenu také zasypané snehom, že pred ikonickou naháňačkou Popolušky a princa počas ich prvého stretnutia musel štáb v rade za sebou prešliapať v snehu koridory, aby hlavní protagonisti dokázali bežať.
Hlavnú úlohu mal hrať niekto iný
Postavu Popolušky si mala pôvodne zahrať česká herečka Jana Preissová. V čase natáčania však už bola vo vysokom štádiu tehotenstva a režisér Vorlíček sa tak musel poobzerať po inej predstaviteľke hlavnej hrdinky.

Spomenul si, že vo filme Babička (1971) si Barunku zahralo mladé dievča, ktorého prirodzený a srdečný herecký prejav bol taký skutočný, že pre postavu životom skúšanej, správne drzej, no láskavej Popolušky by bolo priam ideálne. Mladým talentom bola Libuše Šafránková, ktorá medzičasom dospela (v čase natáčania mala 18 rokov) a účinkovala už aj v divadle.
Aj keď sa do scenára zaľúbila, spočiatku váhala, či úlohu prijme práve pre povinnosti v divadle. Definitívne ju presvedčil až jeden z hereckých kolegov, keď jej povedal, že je jednou z posledných herečiek pražského Činoherného klubu, ktorej vtedajší režim nezakázal filmovať. Nech teda ide a nech si to užije.
Nakoniec vyhral kompromis. Aby stíhala aj film, aj divadlo, takmer každý deň po skončení natáčania v Nemecku sadla na lietadlo do Prahy, večer odohrala predstavenie a ráno sa prvým letom vracala späť, aby stihla byť včas na pľaci. Dnes už všetci vieme, že Libuška napriek náročnosti rolu zvládla bravúrne a priznajme si, že nikoho iného si na jej mieste vlastne ani nevieme predstaviť.

Nadabovaný princ, tehotná Dora a sprisahanie s Droběnou
O úlohu rozmaznaného a zhýralého princa, ktorého láska zmení na nepoznanie, bol na castingu veľký záujem. Z množstva uchádzačov si režisér nakoniec vybral mladého študenta brnianskej JAMU (Janáčkova akadémia múzických umení) Pavla Trávníčka, ktorý mu vraj výzorom pripomínal Delona. Jediné, čo mu nevyhovovalo, bol hercov silný brniansky prízvuk. Preto jeho repliky pred uvedením filmu predabovali. Svoj hlas mu prepožičal Petr Svojtka.

Tento článok nájdete aj v decembrovo-januárovom dvojčísle mesačníka SME ženy, ktoré je v predaji do 31.1.

Ďalšou postavou, bez ktorej by žiadna verzia rozprávky o Popoluške skrátka nebola kompletná, je Dora. Neprajná a do seba zahľadená nevlastná sestra, ktorá spolu so svojou matkou len tak z pasie strpčuje Popoluške život.