Spisovateľka Chrenko: Zacapkané strany rukou písaných kuchárskych kníh sú najdôležitejšie

Tak ma mama naučila, Bohémky a Múzy. To sú názvy troch kníh, ktoré napísala LUCIA CHRENKO. Prvotným impulzom pri písaní prvej knihy bola túžba zachovať recepty svojej babky a mamy.

"Na materskej som totiž zistila, že keby som chcela urobiť zaváranú cviklu, ako ju robí moja mama, absolútne netuším, čo mám robiť. Pri zaváranej repe, uhorkách alebo domácom džeme som sa vždy spoliehala na mamu," hovorí o motíve pre netradičnú knihu úspešná autorka.

"Nadišiel čas, keď som si povedala, že by som sa jej mala aspoň opýtať, ako to robí, lebo moja mama nepoužíva kúpené nálevné sáčky, ani žiadne želatíny z obchodu. Má svoje finty aj na to, ako správne miešať najprv doprava, potom doľava."

Neskôr sa však rozhodla, že by mali byť ešte rafinovanejšie. Do Bohémok a Múz preto zahrnula aj príbehy z bežného života aj obľúbených talianskych a francúzskych miest.

Dve z jej kníh (Tak ma mama naučila a Bohémky) sa dostali do zoznamu 20 najkrajších kuchárskych kníh na svete.

V úvode vašej novej knihy Múzy píšete, že: “Ráno robí deň”. Aké ste mali dnes ráno?

Dnešné ráno bolo ako väčšina mojich rán v pracovnom týždni. S kamarátkami máme totiž taký rituál, že ráno odvezieme deti do školy a už o 7.30 vieme byť v pekárni vo vedľajšej ulici.

Tam si dáme kávu a croissant na okne, aj keby bolo mínus 10 stupňov Celzia. Je to mojich magických desať minút s kamarátkami, kedy si môžeme povedať, čo nás čaká a ako sa máme. Ideálny ranný rozbeh.

Potom idem na tej istej ulice do druhej pekárne, kde kúpim čerstvý chlieb a vrátim sa domov, kde začína ďalšia časť môjho dňa.

Urobím mužovi raňajky, rozmyslím si, kam idem, a čo musím urobiť.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Rómske deti pritiahla naspäť do školy. A spolu vytvorili Bašavel v kuchyni Čítajte 

Napísali ste už tri knihy. Veľkú kuchárku Tak ma mama naučila, a dve menšie knihy Bohémky a Múzy, v ktorých sa objavujú aj recepty na rôzne koláče. Často zdôrazňujete, aké je dôležité, aby si ženy v rodine odovzdávali nielen recepty, ale aj životné múdra. Prečo je postup pri pečení koláča taký dôležitý?

Recepty sú veľké poklady. Moje babky mali niekoľko kníh s ručne napísanými receptami na rôzne jedlá. Zdedila som ich, aj keď je pravda, že som si ich musela vypýtať, pretože ich nechceli pustiť z rúk.

Najlepšie sú strany, ktoré sú zafŕkané jedlom a zamastené od oleja. Jednu takúto stranu z babičkinej kuchárky som aj odfotila do kuchárky Tak ma mama naučila.

Zacapkané strany v kuchárskej knihe, ktorá je písaná rukou, sú tie najvzácnejšie. Znamená to, že ten recept sa varil často.

Zošity našich babičiek však často neobsahujú všetky ingrediencie. Sú veci, s ktorými počítajú, že to už predsa každý vie. Nemali ste tento problém pri rekonštruovaní starých receptov?

Je pravda, že babky si často nepíšu všetky prísady. Viem to, pretože zbieram staré kuchárske knihy. A podľa niektorých receptov by som nevedela nič pripraviť.

Napríklad nemali potrebu písať ani či je potrebné oddeliť žĺtky od bielkov. Jednoducho len napísali "šesť vajec, cukor a múka".

Často som sa pýtala babky, čo s tým. A ona, že "veď to je jasné: tri si dáš do cesta a tri použiješ na sneh.” Ale nikde v recepte to nie je napísané.

Preto hovorievam, že moju prvú knihu Tak ma mama naučila, som písala pre seba. Lebo moja mama si tiež myslela, že šúľanky sú jednoduchý recept. Veď si len dáte uvariť zemiaky a múku prisypete podľa potreby. Neexistuje presná gramáž, lebo aj zemiaky sú rôzne.

Mnohé recepty som preto testovala, kým sa dostali do knihy. Vždy si však nechávam rezervu, aby som čitateľke povedala, že sto gramov bude možno pre nejaký zemiak nedostačujúcich.

Je nejaký starší recept, ktorý ste chceli mať v knihe, no nepodarilo sa vám ho znovu dať dokopy?