V najhorším období užívala päťdesiat benzodiazepínov denne. Lieky, ktoré spôsobujú závislosť už po dvoch týždňoch užívania, jej spočiatku napísala lekárka. Postupne sa jej ich užívanie vymklo spod kontroly tak, že ich kupovala na čiernom trhu a išlo jej o život.
„Asi najhoršie na tejto závislosti je, že si ju neuvedomíte. Nekupujete si predsa drogy ani alkohol, užívate lieky, ktoré vám majú pomáhať, ktoré vám predpísal doktor, a tak si niektoré varovné signály asi ani nevšimnete. Lenže benzodiazepíny mi vyvolávali epileptické záchvaty a narúšali krátkodobú pamäť do takej miery, že som sa ľudí dokola pýtala na to isté,“ vraví česká speváčka I am Rosie.
Po tom, ako absolvovala liečenie, je schopná otvorene hovoriť o závislosti od liekov aj pomáhať iným ľuďom, ktorí so závislosťou bojujú.
V rozhovore sa dozviete:
- Ako rýchlo sa človek dostane k užívaniu päťdesiatich tabletiek a ako vyzerajú abstinenčné príznaky a prečo ich môže prežívať aj rok po abstinencii?
- Prečo sa u nej rozvinula závislosť a prečo trval jej nástup iba pár týždňov?
- Prečo je od liekov závislých veľa zdravotníkov a prečo sa lieči iba málo ľudí?
- Ako vyzerala jej liečba, prečo ju absolvovala dvakrát a čo na nej bolo najťažšie?
- Prečo veľa ľudí s liekovou závislosťou nemôže vstúpiť do lekárne.
- Prečo sa nebojí otvorene hovoriť o závislosti?
Ako sa máte v týchto dňoch?
Ďakujem za opýtanie. Mám sa veľmi dobre, cítim sa ako znovuzrodená. V nemocnici Bohnice mi nesmierne pomohli a práve dnes idem na návštevu k pani primárke na pavilón, kde som strávila predchádzajúce štyri mesiace. Je to možno zvláštne, ale vlastne sa tam teším.

Štyri mesiace sú ale dlhší čas, ako býva pri liečbe závislostí zvykom, nie?
Máte pravdu. Ja som vlastne bola hospitalizovaná dvakrát. Keď som prišla prvý raz, mala som neuveriteľné hodnoty benzodiazepínov v krvi, no nemala som žiadnu skúsenosť so závislosťou ani u seba, ani vo svojom okolí. Vôbec som nevedela, čo ma čaká a čo bude nasledovať. Najskôr som bola na oddelení akútneho príjmu, kde som bola s ľuďmi s najrôznejšími duševnými poruchami a mne sa zdalo, že som sa dostala do očistca.
Vlastne som tak vnímala celý svoj prvý pobyt, bola som úplne zdrvená. Musela som prijať to, že som niekde zavretá, že som sa dostala do situácie, keď je vážne ohrozené moje zdravie, ale myslela som si, že stačí, keď prejdem mesiacom detoxu, moje telo si odvykne a môžem ísť pokojne von.
Po mesiaci som teda ukončila liečbu. Doma som bola deväť dní a znova ma to úplne zomlelo.
Čo tým myslíte?
Vôbec som nebola pripravená na to fungovať vo vonkajšom svete. Znova na mňa doľahli veci, pre ktoré sa u mňa závislosť rozvinula a bolo mi tak zle, až som si povedala, že nechcem byť na svete. Zjedla som ďalšie lieky a okamžite som volala otcovi, aby ma hneď zaviezol naspäť.