Zuzana Kanócz: Veľa vecí som si v živote vyčítala. Ale všetko vás niečo naučí

Mala sedemnásť rokov, keď sa rozhodla pre herectvo a jej rodičia mali strach, či bude v tomto povolaní šťastná. A ona je. Na javisku, pred kamerou aj v živote ako takom...

Začnem poporiadku, keďže spolu robíme rozhovor prvýkrát. Ako sa dieťa dvoch inžinierov dostane k herectvu? Lákalo vás odmalička alebo to bolo o konkrétnom momente, ktorý vo vás spustil túžbu?

Myslím, že sa to vyvinulo postupne. Začalo sa to v detstve, keď ma naša nagymama (otcova mamka) učila básničky a pesničky. Veľmi ma to bavilo, ľahko som sa naučila aj dlhšie básne. Keď som nastúpila do školy, začala som navštevovať dramatický krúžok, ľudové tance, školský spevokol Csengettyu (Zvonček) a tiež recitačné súťaže. Zúčastňovala som sa na nich každý rok až do skončenia gymnázia. Tu som bola aj členkou redakcie školských novín. V poslednom ročníku gymnázia som začal písať vlastné básne. Niektoré z nich boli zverejnené aj v maďarskom literárnom mesačníku Sőrös kő.

Moji blízki kamaráti boli takmer všetci chytení umením. Obdivovala som chlapcov, ktorí hrali na nejakom hudobnom nástroji (smiech). Veľa času som trávila v divadle Thália. Milovala som tú magickú divadelnú atmosféru a všetkých hercov, ktorí ju vytvárali.

Popritom ma bavila aj psychológia a fotografovanie. S najlepšou kamarátkou Andreou sme si z knižnice požičiavali knihy psychológie a u nich na povale hodiny čítali a rozprávali sa o tom, čo sme sa dočítali alebo išli fotiť hoci aj do rómskeho geta so sladkosťami v taškách pre deti. Bolo to krásne obdobie. Pre štúdium herectva som sa rozhodla až v sedemnástich vďaka hercom z divadla Thália.

Tento rozhovor nájdete aj v novembrovom čísle magazínu SME ženy, ktoré je v predaji do 30.11.

Museli ste sa zaťať? Ako rozhodnutie ísť študovať herectvo prijali vaši rodičia?

Takúto voľbu nečakali a tiež sa obávali, či v tomto povolaní budem šťastná a úspešná. Takže áno, musela som sa zaťať. Pre ich spokojnosť som robila prijímačky aj na etnológiu, záhradné inžinierstvo a tiež cestovný ruch, ktorý som po neúspešných prijímačkách na VŠMU študovala jeden rok, no popri tom som sa znova pripravovala na prijímačky na herectvo, ktoré som už úspešne zvládla.