Čas pred obrazovkou nie je podstatný. Dôležité je, čo a s kým na nej deti sledujú

Informácie o tom, koľko a ako by mali byť deti vystavené televízii, mobilom, tabletom či počítačom, môžu byť mätúce. Niektorí psychológovia trávenie času pred žiarivými obrazovkami prirovnávajú k fajčeniu, najmä pre obavy z ich pasívneho používania. Iní však hovoria, že by sme sa toho nemuseli príliš obávať.

Aj časopis The Lancet v roku 2019 upozornil, že chápanie prínosov, rizík a škôd digitálneho prostredia zo strany výskumníkov je veľmi nedostatočné.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Až keď ich bolel krk či hlava, zistili, že sa hrali príliš dlho. Stredoškolákov pohlcuje virtuálny svet (rozhovor) Čítajte 

Austrálski výskumníci sa to rozhodli zmeniť. Aspoň sčasti.

Výskumom publikovaným v odbornom časopise Nature chceli poskytnúť rodičom, politikom a odborníkom komplexný súhrn najlepších dôkazov o vplyve obrazoviek na fyzické a psychické zdravie, vzdelanie a vývin detí.

Postup a výsledky

Výskumníci z Australian Catholic University a University of Queensland si pri plnení cieľa pomohli zhromaždením všetkých analýz v angličtine o akejkoľvek forme trávenia času pred obrazovkou u detí, bez ohľadu na výsledok. Ich vyhodnotením zistili niekoľko vecí, ktoré by mohli rodičov upokojiť.

Za dobrú správu považujú, že vplyv obrazoviek naprieč výsledkami napríklad na depresiu, telesnú hmotnosť, gramotnosť a spánok, bol u detí malý.

„Takmer všetky výsledky mali korelácie menšie ako 0,2, čo je približne rovnaké ako súvislosť medzi výškou a inteligenciou. To neznamená, že účinok na jednotlivé dieťa bude vždy taký nízky, len to, že v priemere je vzťah nízky,“ vysvetľujú výskumníci Taren Sanders, Chris Lonsdale, Michael Noetel a Philip D Parker v texte na odbornom webe The Conversation.

Pracovali s dátami z viac ako 217 analýz, ktoré reprezentovali zistenia 2451 štúdií vykonaných v rokoch 1954 až 2021. Veľkosť vzorky predstavuje viac ako 1,9 milióna detí a dospievajúcich do 18 rokov.

Záleží na spôsobe

Trávenie času pred televízorom znepokojuje rodičov už viac ako polstoročie. Výskumníci zistili, že nie je dôležitá samotná obrazovka, ale to, čo je na nej a ako ju deti používajú.