Radí na linke pre bezpečné interrupcie: Tlačiť ženu do materstva je prejavom moci

Vo viacerých oblastiach najmä na východnom a severnom Slovensku ženy nenájdu možnosť podstúpiť v miestnych zdravotníckych zariadeniach interrupciu. Pri hľadaní možností musia preto prekonávať viaceré bariéry.

Aj na to upozorňuje organizácia Možnosť voľby. Pre ženy, ktoré potrebujú uľahčiť prístup k bezpečnej forme interrupcie či len hľadajú informácie o reprodukčnom zdraví, vytvorila pred časom aj poradenskú linku.

Sociálna poradkyňa IVANA KLIMENTOVÁ, ktorá na nej pracuje, hovorí, že drvivá väčšina žien, ktoré zavolajú, je už pre interrupciu pevne rozhodnutá.

„Sú to ženy vo veľmi ťažkých životných situáciách. Často žijú v chudobe alebo na pokraji chudoby, majú viac ako dve deti a bolo by pre ne neúnosné, aby mali ďalšie. Niektoré žijú na ulici, v ubytovniach, v rôznych nocľahárňach. Prípadne fungujú v násilných vzťahoch a uvedomujú si, že ak by mali dieťa s násilníkom, omnoho ťažšie by sa z takého vzťahu odchádzalo,“​ vysvetľuje.

Pracujete ako poradkyňa na linke, ktorá má ženám uľahčiť prístup a informácie o interrupciách. Zároveň sa hlásite k tomu, že ste kresťanka. Mnohých ľudí, ktorí sa k viere hlásia, máme zafixovaných ako tých, ktorí proti interrupciám bojujú. Prečo ste, takpovediac, na opačnej strane?

Pre mňa je podstatou môjho vierovyznania sloboda a moju prácu vôbec nevnímam v rozpore s mojou vierou. Naopak, ide pre mňa o naplnenie lásky a prijatia.

Na Slovensku prevažuje naratív, že kresťania a kresťanky sú proti interrupciám, ale v zahraničí to také automatické nie je. Napríklad túto predstavu nabúrava v USA organizácia Catholics for Choice, ktorá obhajuje právo rozhodnúť sa a rešpektuje akúkoľvek voľbu.

Mne sa to páči, lebo to neznamená, že som horšia kresťanka ako ktokoľvek iný, skôr to hovorí o tom, ako si vážim hodnotu života a slobodnej voľby. Keď si spomeniem aj na rôzne biblické texty, práve slobodná voľba je prejavom lásky. A ak by som niekoho obmedzovala, tak by mi to ako prejav lásky nepripadalo. Znamenalo by to, že sa ho snažím uzavrieť do škatuliek, ktoré vyhovujú mne. Pritom každý človek je na svoju vlastnú situáciu a život najlepší expert.

Dokážete ľahko oddeliť svoju vieru a kontext ľudských práv, najmä keď žijeme v spoločnosti, kde sa interrupcie označujú za vraždy detí?

Nemám ani potrebu to oddeľovať, lebo poznám spoločnosti, kde sú takéto postoje a práca úplne v poriadku aj v kontexte viery, aj v kontexte ľudských práv. Problém nastáva, keď vytvárame dva lieviky a oddeľujeme veriacich ľudí a ľudskoprávnych aktivistov a aktivistky.

Keď napríklad na našu linku zavolá klientka, že sa hlási k viere a má so svojou voľbou problém, toto môže byť spôsob, ako bariéru odstrániť. Viem sa s tou osobou porozprávať aj z tejto roviny bez toho, aby som musela spomínať očistec, peklo a zatratenie. Pozerám sa na to v kontexte prijatia a spôsobu, ako môžem byť nápomocná.

Ozývajú sa vám ženy, ktoré potrebujú ísť na interrupciu, ale majú v sebe vnútorný rozpor alebo sebaobviňovanie práve pre vieru?

Áno a veľmi cítiť, že majú výčitky už len z toho, že nad tým rozmýšľajú. Práve vtedy sa ich snažím podporiť a vysvetliť, že prejav lásky je, keď si vedia zhodnotiť, na čo ešte majú a na čo nie.

Keď klientky počujú, že je v poriadku sa rozhodnúť pre seba a že napríklad ich ostatné deti budú veľmi spokojné, keď budú mať spokojnú mamu, je to pre ne oslobodzujúce.

Tlačiť človeka do toho, aby si nechal dieťa len preto, že si niekto myslí, že takto to má byť, nie je prejavom lásky. Je to prejav mocenskosti a sily. A najviac sa o to snažia tí, ktorí s tým nemajú žiadnu skúsenosť a žijú úplne iné životy ako tieto ženy.

Stáva sa vám, že vaše okolie vníma rozpor v tom, akú prácu robíte, keď sa hlásite ku kresťanským hodnotám?

Áno. A je to tak opäť preto, že to vníma cez prizmu a škatuľkovanie a aj cez prizmu fundamentalizmu, kresťanstva a rodových stereotypov. V mojej práci však vidím obrovské prepojenie s tým, aké dôležité je o tom hovoriť, chápať sa, podporovať a netlačiť niekoho do určitej formy.

Cítite tlak okolia alebo širšej spoločnosti, že by ste aj vy mali mať deti?

Určite. Najmä od vonkajšieho sveta. Keď poviem, koľko mám rokov a že mám dlhoročného partnera, hneď príde otázka, kedy bude dieťa a svadba. Mám pocit, že tu na Slovensku je bežné sa pýtať na veľmi intímne otázky. Racionálne tiež viem, že už to, že sa musím obhajovať, je veľmi zraňujúce. A nemá to tak byť.