Facky, dusenie, nadávky. To, čo sa deje ženám v porne, je extrém

Upozornenie: V texte sa objavujú zmienky o sexualizovanom násilí a jeho opisy.

Až 90 percent online pornografie obsahuje násilie na ženách. Ide nielen o také prejavy, ako sú nadávky a slovné ponižovanie, ale aj extrémne formy násilia - od faciek a sácania cez používanie elektriny až po škrtenie a dusenie plastovými taškami.

Po vyše roku a pol analyzovania miliónov videí na najväčší pornografických weboch priniesla túto informáciu štúdia francúzskej Vrchnej rady pre rovnosť medzi ženami a mužmi (HCE). Zmapovať obsah (nielen francúzskych stránok) ju poverila francúzska vláda.

Správa hovorí o nezákonných praktikách v pornografickom priemysle. Vystríha, že ženy v online porne sú „karikované najhoršími sexistickými a rasistickými stereotypmi, ponižované, objektivizované, dehumanizované, napádané, mučené a vystavené zaobchádzaniu, ktoré je v rozpore s ľudskou dôstojnosťou“.

Autori tiež píšu, že násilie v týchto videách je skutočné, utrpenie žien je často úplne zjavné a - napriek tomu ho ľudia erotizujú. Vyzývajú preto francúzske úrady, aby štát nielen stíhal tvorcov a prispôsobil situácii svoje zákony, ale aby aj stiahol násilný obsah a chránil tak poškodené osoby.

Hoci by aj ženy v pornopriemysle podpísali zmluvy, v ktorých s určitými praktikami súhlasia, HCE tvrdí, že ľudia z právneho hľadiska nemôžu súhlasiť s mučením, so sexuálnym vykorisťovaním alebo s obchodovaním so sebou samými.

Porno pritom často ukazuje takéto činy.

Prečo ľudia erotizujú násilie

To, že na internete pribúda pornografický materiál s agresivitou, značí podľa psychologičky Viery Škopovej z online poradne Mojra, že v spoločnosti je oň záujem.

„Násilie vzbudzuje u ľudí pocit moci a uspokojenie vlastných túžob. Je mnoho mužov, ktorí majú túžbu vniesť agresivitu a násilie do svojho sexuálneho života, ale ich partnerky to neakceptujú,“ vraví psychologička. Tí, ktorí sledujú pornografiu s prvkami násilia, to podľa nej robia aj preto, lebo sa „vedia prostredníctvom zrakových stimulov vcítiť do roly agresora, kompenzovať si svoje potreby, egocentrické mechanizmy či potvrdenie sily aj prostredníctvom imaginácie“.