Chronická únava. Psychické vyčerpanie. Úzkosť. Nespavosť. Pocit prázdnoty a uzavretie sa pred svetom. So syndrómom vyhorenia prichádza aj rozklad osobných hodnôt. Vyhorieť môžu workoholici, matky na materskej dovolenke a osoby s vysokým vyťažením a zodpovednosťou. Čo je syndróm vyhorenia, koho najčastejšie stretáva, ako sa prejavuje? Nielen na tieto otázky odpovedala koučka mentálneho zdravia Katarína Fitala.
Poďme si na začiatok vysvetliť alebo definovať, čo je to syndróm vyhorenia, pretože medzi nami sú ľudia, ktorí tušia, ale sú aj takí – a rovno by som ich označila aj za šťastnejších, ktorí netušia vôbec, o čom je reč.
Syndróm vyhorenia vzniká ako následok dlhodobého pôsobenia chronického stresu. Je to stav, keď nemáme k dispozícii už žiadnu energiu, ktorou by telo dokázalo nadmerný stres odbúrať. Ak je stresu veľa a nedochádza k jeho uvoľneniu z tela a regenerácii, myseľ, telo a mentálne zdravie sa dostávajú do problému.

Stresového hormónu v tele je toľko, že máme problémy so spánkom, nevieme sa sústrediť a neustále premýšľame, dokonca aj v noci. A ak príčinu nadmerného stresu nevyriešime, nedoprajeme si oddych a regeneráciu, tak nám dôjde energia. Vtedy nás telo a mozog vypnú, lebo už vyčerpali svoju kapacitu zvládania neprimeranej záťaže.
Podľa akých znakov môžeme rozlišovať, že stojíme na začiatku vyhorenia alebo sa doň rútime? Ktoré fyzické a psychické príznaky by nás mali varovať?
Vyhorenie je proces. V prvom rade je dôležité uvedomiť si, že som pod stresom, cítim sa nekomfortne, prípadne neštandardne reagujem alebo sa správam. Ľudia v procese vyhorenia môžu mať oslabené kognitívne funkcie, znižuje sa ich vnímavosť či schopnosť nájsť riešenia.
Tento rozhovor nájdete aj v októbrovom čísle magazínu SME ženy, ktoré je v predaji do 31.10.

Dokonca sa môžu začať objavovať úrazy či psychické problémy (depresívne nálady, panické ataky, úzkostné stavy a podobne). Medzi prvé znaky môže patriť aj pocit, že prácu, ktorú sme ešte nedávno mali radi, vykonávame s nechuťou a nevôľou. Vyhorenie je absenciou radosti zo života a prejavuje sa veľmi individuálne. Spoločnými znakmi sú pocit preťaženia, enormná únava, negatívne pocity voči práci, cynizmus a zvýšená chybovosť.
Aké sú fázy syndrómu vyhorenia?
Proces vyhorenia môžeme rozdeliť do piatich fáz – fáza nadšenia, fáza stagnácie, fáza frustrácie, fáza apatie a fáza úplného vyhorenia. Hovorí sa, že nemôže vyhorieť ten, kto nikdy nezahorel, a je to naozaj tak. Nadšenie je úžasné, avšak nesmieme zabúdať aj na uvoľnenie, oddych a regeneráciu.

Je rovnováha medzi prácou a osobným životom v prevencii kľúčová?
Rovnováha medzi energiou, ktorú venujeme práci a energiou, ktorú venujeme osobnému životu, je v prevencii základom.
Má syndróm vyhorenia riešenia, keď doň človek spadne a absolútne vyhorí?
Samozrejme, zo syndrómu vyhorenia, resp. aj po úplnom vyhorení, je možné sa uzdraviť. Pri úplnom vyhorení človek nedokáže a nemôže, niekedy aj niekoľko mesiacov, fungovať v bežnom pracovnom režime. Musí oddychovať a regenerovať svoje telo, myseľ a mentálne zdravie, ktoré trpeli nadmerným preťažovaním a veľkými dávkami chronického stresu.
Jeho vnútorné zdroje sa vyhorením vyčerpali a musia sa obnoviť. Preto by vyhorený človek mal siahnuť po odbornej pomoci,