Starostlivosť o seniora je náročná z viacerých hľadísk, nehovoriac o tom, že musíte sledovať, ako sa vám milovaná osoba mení pred očami a vy netušíte, ako jej pomôcť. Pri príležitosti Mesiaca seniorov sme preto oslovili psychológov a pýtali sa zásadnú otázku. Ako hovoriť o umiestnení v domove sociálnych služieb, keď už naozaj prišiel čas na zmenu, ktorá pomôže všetkým?

Pre blízkych je náročné sledovať, ako ich rodičia alebo starí rodičia starnú, strácajú sily, zdravie, ale aj pamäť a schopnosť postarať sa o seba. Akoby každý ďalší deň potrebovali viac a viac času, opatery a starostlivosti od rodiny, ktorá však skôr či neskôr dôjde na hranicu svojich síl a časových aj fyzických schopností.
Tradične sme vedení a vychovávaní k tomu, aby sme sa o našich rodičov alebo starých rodičov postarali v ich alebo v našom domácom prostredí. Využitie služieb zariadení, ktoré so starostlivosťou pomáhajú, sa považuje (takmer) za hanbu.
Problém však je, že starostlivosť o seniora je postupne čoraz náročnejšia.
Tento článok nájdete aj v októbrovom čísle magazínu SME ženy, ktoré je v predaji do 31.10.

Vyžaduje si to stále viac fyzických aj duševných síl, času aj financií. Žiadny z týchto zdrojov, pochopiteľne, nie je nevyčerpateľný. Okrem času a fyzických nárokov je pre blízkych ťažké sledovať, ako sa im pred očami mení jeho telesná schránka, a pod vplyvom chorôb, ako sú napríklad Parkinson a Alzheimer, aj jeho osobnosť... Stáva sa nevypočítateľným, komunikácia môže byť čoraz náročnejšia.

„Staroba prináša do života človeka veľa zmien, ktoré sa prejavia aj v jeho správaní a prežívaní. Poruchy hybnosti, strata kontroly nad vlastným telom a postupná odkázanosť na pomoc iného človeka