Na vývin dieťaťa nevplýva počet súrodencov. Viac záleží na situácii v rodine

Byť jedináčikom je „choroba sama osebe“, tvrdil psychológ G. Stanley Hall, ktorý bol v 19. storočí uznávaným odborníkom v oblasti vývinu detí.

A aj keď neskôr boli jeho názory a vedecké výskumné metódy spochybnené a kritizované, naďalej pretrváva predstava, že deti bez súrodencov sú rozmaznané, priveľmi chránené a osamelé.

Rodičia jedináčikov tak od okolia počúvajú otázky, kedy do rodiny pribudne ďalšie dieťa, a strašenie, ako vyrastanie bez súrodencov ovplyvní sociálne zručnosti ich dieťaťa.

Z výskumov však vyplýva, že jedináčikovia sa nelíšia od svojich rovesníkov, ktorí súrodencov majú. A to aj v prípade, ak hovoríme o charaktere a spoločenskosti.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Psychologička: Adolescenti s postihnutým súrodencom viac riešia rodinu ako ich rovesníci Čítajte 

Výskum Alice Goisisovej, zástupkyne riaditeľa výskumu v Centre pre longitudinálne štúdie na University College London, navyše zistil, že v kognitívnych testoch majú jedináčikovia sklon podobať sa deťom, ktoré vyrastajú s jedným súrodencom.

Spolu s kolegami chceli zistiť, či rozdiely a podobnosti medzi deťmi môžu viac súvisieť s vlastnosťami ich rodiny než s tým, či majú, alebo nemajú súrodencov.

Ukázalo sa, že kognitívny vývin 11-ročných jedináčikov je viac ovplyvnený vzťahom ich rodičov a sociálno-ekonomickým statusom rodiny než tým, či majú bratov a sestry.

Štruktúra rodiny

Štúdia sa opierala o údaje zo štyroch britských celoštátnych reprezentatívnych prieskumov, ktoré sledujú životy takmer 58 600 detí narodených v rokoch 1946, 1958, 1970 a 2001.

Sú v nich zhromaždené rozsiahle informácie nielen o nich, ale aj o ich rodinách vrátane úrovne vzdelania rodičov, sociálnej triedy a štruktúry rodiny.