V čase, keď sme robili rozhovor, práve sa vrátila z letnej dovolenky. Opálená bola jemne, nie príliš, lebo vie, že opaľovať sa treba s mierou. Oddýchnutá, veselá, nabitá energiou, z ktorej bude ťažiť, keď sa dni začnú skracovať. Podarilo sa jej to, čo robí často – ukradnúť si pár týždňov len pre seba. A ak sme si na rozhovor mali vybrať ženu, ktorá bez výčitiek a po svojom myslí na vlastné šťastie, nemohli sme si vybrať lepšie. Veď čítajte.
Kráčame ulicami Bratislavy, aby sme spravili tento rozhovor. „Ahoj, Zuzana,“ kričí na ňu partia kamarátov z miestnej kaviarne. Pristaví sa, pozdravia sa, zasmejú. Ideme ďalej. Zdraví ju predavač z trhoviska. „Dobrý deň, Zuzka!“ Ona sa zoširoka usmeje, zamáva a odpovie na pozdrav.
Sadáme si do kaviarne. Čašníčka príde s úsmevom: „Jéj Zuzka, už si naspäť!“ privíta ju. „Ubehlo to!“ odpovie a otáča hlavu na druhú stranu ulice: „Peťo, čau!“ kričí na muža. „Kto to je?“ pýtam sa ja. „Môj bývalý muž. A tamto ide môj syn, ten fešák na druhej strane,“ dodá.
Iveta Radičová: Nemôžeme dôverovať iným, ak v prvom rade nedôverujeme sebe Čítajte Už sa usmievam aj ja. Je to tu ako v Taliansku, kde každý každého pozná, zaujíma sa, ako sa má a udržiava si dobré vzťahy. Také tie vzťahy, keď je vám dobre... „Presne, ja si tu z toho svojho domova robím také malé Taliansko. Všetci sa zdravia, poznajú, zhovárajú, jedia, pijú, bozkávajú sa na líce a nájdu si čas prehodiť pár slov,“ hovorí nadšene. A ja sa presne tak cítim.
Zuzana Fialová (zdroj: Foto - TV JOJ/ Maroš Ďatko)Ako v dobrom susedstve a s priateľskými vzťahmi, ktoré si prácne vybudujete, aby ste sa cítili spokojne. Tam, kde žijete, s ľuďmi, ktorí žijú okolo vás. A tak sa začína náš rozhovor. O šťastí, spokojnosti, ale tiež o tom, ako to v živote robiť, aby sme tu boli nielen pre iných, ale najmä pre seba a aby sme sa my ženy navzájom podporovali.
Asi často dostávate otázku, či ste vo svojom živote šťastná a spokojná. Ako to teda je a aká bola cesta k vlastnej spokojnosti?
Mám to tak dlhodobo a nie je to žiaden objav: som šťastná a spokojná. Vybrala som sa cestou, kde som nehľadela na konvenčné modely toho, ako sa má žiť. To mi nejako vo výsledku nevychádzalo. Hľadala som vlastné šťastie a nezaujímalo ma, čo si o tom myslia druhí ľudia. Nekonzultovala som to s nikým, ani s bulvárom, ako to mám robiť. A zdá sa, že týmto postojom ľudí často vytáčam.
Akým postojom?
Napríklad tým, že si dokážem urobiť čas sama na seba. Všetkým oznámim, že teraz štyri týždne nebudem dvíhať telefóny a odpisovať na pracovné sms či maily. Čím určite mnohých naštvem. A ja naozaj neodpisujem. Neviem, kde mám telefón. Čítam knihy. Venujem sa priateľom. Nemám malé dieťa, takže nikto odo mňa bytostne nezávisí.
Ale aj keď som ho mala a bolo povedzme v tábore, dokázala som mať tú časť mozgu, ktorá patrila „strehu“, či je všetko v poriadku, vypnutú. Venovala som sa sebe. Je dôležité vedieť vypnúť. Ako keď sme boli malými deťmi a čas mal hodnotu nekonečna. Dokázali sme sa pol hodinu pozerať, ako sa pária električky, zbierať kamene na pláži a byť tu a teraz v prítomnom okamihu naplno. Viem sa totiž takisto ako každý človek dostať do stresu a ku koncu pracovného obdobia, čo je v júni, už nevládzem.
Bol to proces alebo ste schopnosť vedieť povedať nie mali vždy?
Mala som vášeň pre literatúru a už od útleho detstva som si vedela vydupať čas na čítanie. Na to sa potrebujete sústrediť a nedá sa to len tak prerušovať. A tak som si niekedy niekoľko hodín, ale aj dní dokázala iba čítať. Mala som dokonca pocit, že na to mám právo! A potom, rada poobede spím. Nebolo ľahké naučiť moju novú rodinu, keď som sa vydala, že k nám sa nechodí na návštevu v sobotu o jednej, lebo si idem ľahnúť.
Neviem veľmi predstierať, že sa mi nechce spať... Po niekoľkých rokoch to pochopili a dokonca to aj napodobnili. Rovnako viem povedať nie aj práci, dokonca to robím veľmi často. Nehovorím, samozrejme, o divadle, kde je nejaký pracovný záväzok, ale o voľnom trhu. Ja to mám takto. Pre niekoho je dôležitá sláva a veľa pracovať, pre mňa až tak nie.
Čo je dôležité pre vás?
Viac na Tortyodmamy.sk
Viac na Artmama.sk
Viac na Nanicmama.sk
