Psychologička s aspergerom: Ženy to dokážu oveľa lepšie maskovať. Mnohí si nepochopenie kompenzujú výkonmi

Je psychologička a odborníčka, ktorá sa venuje problematike ľudí s neurodivergentným myslením. Ona sama má Aspergerov syndróm, takže im veľmi dobre rozumie. To, že je v niečom iná, pritom zistila až neskôr v dospelosti - dokonca až potom, ako Aspergerov syndróm diagnostikovali jej dcére.

"Vedieť o svojej diagnóze má veľký význam z pohľadu sebapoznania, pretože človek má tendenciu sa vnútorne kritizovať za to, čo by mal robiť inak, lebo spoločnosť niečo očakáva. Pre mňa bolo dôležitým a silným zážitkom uvedomiť si, že si napríklad po konferencii nejdem sadnúť s kolegami, lebo už mám toho sociálneho dosť, a je to úplne v poriadku. Inak totiž vzniká psychická záťaž, keď človek stále rieši konflikty, ako to bude vyzerať, čo si o ňom pomyslia," hovorí VIERA HINCOVÁ.

Dodáva tiež, že najmä u žien je autizmus, respektíve Aspergerov syndróm, nedostatočne diagnostikovaný, keďže diagnostika sa historicky odvíjala od prejavov u malých chlapcov. Svoju neurodivergenciu totiž dokážu v spoločnosti oveľa lepšie maskovať.

Ľudia s atypickým vnímaním a myslením pritom nepochopenie okolím ťažko prežívajú. Niektorí majú svoj neustály stres a preťaženie tendenciu kompenzovať - workoholizmom, kontrolou, športovými výkonmi, no i užívaním alkoholu a drog. "Aj medzi závislými nájdeme veľmi veľa nepodchytených neurodivergentných ľudí," vraví Hincová.

Začnime základnými pojmami. Čo je to neurodiverzita a čo neurotypickosť?

Neurodiverzita je pojem, ktorý pokrýva všetky možné variácie fungovania nervovej sústavy. Vznik tohto širšieho pojmu je istým spôsobom reakciou na príliš úzke definovanie autizmu.

Hovorí aj o tom, že nemusíme patologizovať autizmus či poruchy učenia a pozornosti a robiť z nich strašiaka, lebo sú prirodzenou variáciou ľudského genómu. Prejavujú sa tým, že ľudia inak vnímajú svet, inak spracúvajú informácie.

V rámci neurodiverzity delíme ľudí na neurodivergentných, ktorí sa prejavujú v bežnom svete inak, a potom na neurotypických ľudí, ktorí fungujú viac-menej podľa očakávaní a toho, čo vnímame ako normu. Taký človek sa učí štandardným spôsobom čítať, písať, počítať, platia naňho vývinové tabuľky.

Koľko ľudí je teda zo skupiny neurodivergentných?

Predpokladá sa, že je to okolo 30 percent populácie. Neurodivergencia zahŕňa prejavy od ťažkostí v učení štandardným spôsobom až po autizmus. V posledných rokoch sa dosť hovorí aj o tom, že odrazom neurodivergencie je aj vysoká citlivosť a patria sem aj ľudia s týmto typom osobnosti.

Nikto z nás nie je identický s niekým iným. Je možné, že každý z nás je v niečom neurodivergentný, atypický?

Neurodiverzita je strešný pojem, takže zahŕňa aj ľudí, u ktorých možno prejavy odlišnosti v myslení nie sú až také výrazné. Ale neurodivergentní ľudia majú väčšiu ťažkosť s adaptovaním sa na požiadavky prostredia, lebo ich atypickosť je oveľa intenzívnejšia.

Z úzko psychologického hľadiska majú často veľmi výrazné rozdiely aj v IQ profile, ktoré nezodpovedajú štandardizácii. Môžu mať výraznejšiu odchýlku od neurotypických ľudí, ale zároveň aj od vlastného priemeru, teda výrazne oscilujú. V niektorých oblastiach majú veľmi vysoké schopnosti, v iných zase znížené.

V posledných rokoch sa stretávame s tým, že sa táto črta začína ukazovať u mnohých ľudí, predovšetkým si ju všímame u detí. Je to tým, že ju vieme lepšie zachytiť a diagnostikovať, alebo je týchto ľudí čoraz viac?

Je to veľmi ťažké odlíšiť. Prejavy od útleho detstva sú výraznejšie a je to aj vplyvom prostredia, v ktorom žijeme. Množstvo podnetov, ktoré prichádzajú do nervovej sústavy už aj vo vnútromaternicovom vývine, je násobne vyššie, ako bolo pred 20 -40 rokmi.

Deti, ktoré sa rodili vtedy, mali inak nastavenú nervovú sústavu, než ju majú dnes, lebo už počas vývoja sa ich nervová sústava musí adaptovať na úplne iné podmienky.

Jednoznačne vidíme, že tie prejavy sú potom výraznejšie, objavujú sa v skoršom detskom veku a predpokladá sa, že sa tento atypický vývin aj viac vyskytuje. Úlohu môže zohrávať aj genetika, teda vznik nových kombinácií génov, ktoré predtým neboli tak výrazne v popredí.

Vplýva na to aj životné prostredie, strava, životný štýl?

Určite. Robili sa rôzne typy výskumov a ukázal sa napríklad vyšší výskyt autizmu, ak deti žili v blízkosti rafinérií. Vplyv majú aj životné prostredie, látky v ovzduší, v strave, vo vode.

Vy sama máte Aspergerov syndróm, čo ste zistili až v dospelosti - dá sa dlhý čas nevedieť, že je človek v niečom iný a zároveň si to nemusí všimnúť ani okolie?