Predstava, že každý z nás je výnimočný a neustále musíme prekonávať svojich kolegov, je nereálna. Ak prijmeme takéto myšlienky, vystavíme našu sebaúctu neustálym útokom.
Psychologička Barbora Mesárošová z Univerzity Komenského v Bratislave v rozhovore pre SME opísala sebaúctu ako predstavu seba z hľadiska vlastnej hodnoty a kompetencie v akejkoľvek oblasti.
„Ide o predstavu, ako vníma človek vlastné fungovanie vo svete, aký je dôležitý a významný pre iných ľudí. Nízka sebaúcta spôsobuje pocity menejcennosti. Jednotlivec má pocit, že nie je dosť dobrý, alebo že sa nevyrovná iným,“ vysvetľovala.

Existuje celé odvetvie, ktoré sa venuje posilňovaniu sebaúcty, ale podľa klinického psychológa Simona Sherryho sa často mýli. Hovorí, že sa pravdepodobne nebudete cítiť lepšie, keď sa postavíte pred zrkadlo a poviete si, aký ste úžasný.
Sebaúcta totiž môže byť explicitná alebo implicitná a to, ako o sebe vedome uvažujete, nemusí byť v súlade s tým, ako sa nevedome cítite.
Sherry v texte na odbornom portáli The Conversation vysvetľuje, že je dôležité, aby sebaúcta mala pevný základ.
„Ľudia chcú rýchle riešenia, no budovanie zdravej, realistickej a stabilnej sebaúcty nie je také ľahké,“ konštatuje
Odborník z Dalhousie University zároveň zdôrazňuje, že sebaúcta nie je liekom na všetko a dokonca aj tí najsebavedomejší, najpríťažlivejší a najinteligentnejší ľudia zažívajú rozpady vzťahov, stratu zamestnania aj úzkosť.
V texte sa dočítate:
- Prečo je stabilita sebaúcty dôležitá.
- Čomu sa vyhnúť, ak chceme, aby sebaúcta nebola nestabilná.
- Prečo chválenie inteligencie zhoršuje výsledky v škole.
- Prečo je lepšie zamerať sa na snahu ako na výsledok.
Stabilita sebaúcty
O sebaúcte sa často hovorí ako vysokej alebo nízkej. Teda, buď sa máme radi a sme si istí svojimi schopnosťami, alebo je to naopak.
Jej úroveň je tiež dôležitým meradlom. S vysokou sa totiž spája defenzívnosť, agresivita a narcizmus. S nízkou zase depresia a poruchy príjmu potravy.

Existuje aj súvislosť medzi šťastím a sebaúctou. No je potrebný ďalší výskum, aby sa zistilo, či sebaúcta spôsobuje šťastie, alebo či je pravdepodobnejšie, že sa vyskytujú spoločne.
Úroveň sebaúcty však môže byť menej dôležitá ako jej stabilita. Tá je často kolísavá, pretože jej hodnotu ľudia niečím podmieňujú.