Začnem rovno témou čísla, ktorou je sebavedomie a sebadôvera žien. Vo výskumoch sme ako Slovenky dopadli katastrofálne, sme na tom so sebavedomím takmer najhoršie v celej Európe. Čím to podľa vás je? Ako to vnímate vy ako sociologička aj ako žena?
Nemôžeme dôverovať iným, ak v prvom rade nedôverujeme sebe. Na Slovensku sa tento problém nízkej dôvery netýka len žien, ale aj mužov. Ako spoločnosť vyskakujeme v týchto výskumoch s nízkou dôverou k iným ľuďom navzájom, a o dôvere k inštitúciám ani nehovoriac.
Psychologička Jakobsen: Dávame si pozor na jazyk, lebo naším cieľom je pomôcť Čítajte Sme tiež medzi poslednými v rebríčkoch dôvery k vláde, parlamentu či politikom. Dôveryhodnosť je teda nízka aj z dôvodu, že predpokladom dôvery k iným je sebadôvera. A sebadôvera sa odvíja od toho, ako si myslíme, že je možné uplatniť sa v spoločnosti.
Či platia férové možnosti a spôsoby zlepšenia si životnej situácie a rovnosť príležitostí a či úspech môže byť primárne výsledkom nášho snaženia sa. Ak nedôverujeme týmto možnostiam zlepšenia si sociálnej situácie, tak nám, pochopiteľne, klesá sebavedomie, ak si ho nezačneme budovať na náhradných spôsoboch presadenia sa v spoločnosti.
Na druhej strane patrí nám iné, celkom opačné prvenstvo v rámci Európskej únie – v dôvere v konšpirácie. Až 52 % percent ľudí u nás viac ako štandardným inštitúciám, ktoré zodpovedajú za informovanosť v spoločnosti, dôveruje konšpiráciám, konšpiračným médiám a dezinformáciám, ktoré sa navyše vďaka sociálnym sieťam šíria enormne rýchlo.
Majú na nás sociálne siete skutočne taký obrovský vplyv?
To, ako sa rozhodujeme a čo v nás nakoniec vyhrá, je výsledkom aj pozitívneho vplyvu, ale často aj manipulácie sociálnymi médiami. Jedna internetová spoločnosť, ktorú nebudem menovať, pretože jej nechcem robiť reklamu, za sekundu zarába 10 000 dolárov.
A zarába ich preto, lebo vie prečítať vplyv na človeka, má o nás všetky informácie a vie, čo uprednostníme, takže ovplyvňuje naše rozhodovanie sa. Istým spôsobom nás naviguje a strácame svoje vlastné ja.
Iveta Radičová (zdroj: Foto - Petra Bošanská)Dokonca nadobúdame pocit, že ak nie sme súčasťou tohto spotrebiteľsko-konzumného správania, ocitáme sa ako podivíni kdesi na okraji. A ten tlak sa znásobuje, preto je nesmierne dôležité, do akej miery ho vieme vyhodnotiť a dešifrovať.
Čo sa teda prejavuje na našom nízkom sebavedomí?
Jeden z dôvodov nízkej dôvery k iným je nízka dôvera v seba samého. Miera sebavedomia a sebadôvery je výsledkom dvoch situácií. Tá prvá je vonkajší tlak a tvorené normy a očakávania, ktoré treba v spoločnosti plniť. Paradoxom totiž je, že to naše malé ja je trojzložkové.
Jedna zložka predstavuje to, čo si o sebe myslíme, druhá to, čo si o nás myslia iní a tretia, rovnako dôležitá predstavuje to, čo si myslíme, že si o nás druhí myslia. Vyskladaním pôsobenia týchto troch zložiek prichádza výsledok našej osobnosti a odzrkadľuje, ako sa dokážeme presadiť v spoločnosti a ako dokážeme tlaky zvonka triediť, či vieme rozoznať, čo je len komerčná záležitosť.
Ten tlak sa na nás rúti nielen zo štandardných médií, ale oveľa intenzívnejšie opäť cez digitálne médiá a sociálne siete. Druhý moment je rovnako dôležitý a závažný, je to priepasť v očakávaniach. V očakávaniach, čo všetko by mala bežná žena vo svojej každodennosti zvládať.
Je to často aj desať v jednom behom jedného dňa, znamená to splniť množstvo sociálnych rolí a množstvo záťaže, pričom odľahčenie spoločnosť kladie skôr dovnútra domácností ako do vonkajších podporných služieb.
Čo v skrate znamená: nejako si to už doma rozdeľte, musíte zvládnuť okrem jednej a druhej práce, škôlky či školy aj starostlivosť o rodičov, súrodencov, o vlastné vzdelávanie, udržanie si práce, o susedské vzťahy, nehovoriac o role partnerky alebo manželky.
Je toho nesmierne veľa a je to trocha paradox, že ak sa od toho žena v rámci svojej domácnosti oslobodí, tým, že to presunie na partnera, ktorý to však predtým nevykonával, je to len za cenu väčšej záťaže partnera, ktorý sa začne cítiť menej slobodný, a konflikt je na stole. V každom prípade to súvisí ešte s jedným paradoxom – paradoxom úspechu.
Čo znamená paradox úspechu?
Čo sa považuje za úspech? Doprajeme úspech? Vnímame, že úspešní ľudia sú primárne tí, ktorí sa o nejaké svoje výstupy a výsledky pričinili tým, že sú vzdelanejší, pracovitejší, poctivejší,
Viac na Artmama.sk
Viac na Tortyodmamy.sk
Viac na Nanicmama.sk
