Keď sa raz stanete rodičom, špecificky matkou, hocikto bude mať názor na to, ako sa tejto úlohy zhosťujete. Nevyhnete sa kritike, porovnávaniu, niekedy ani komentárom hraničiacim so šikanovaním.
Dojčíš? Prečo toľko dojčíš? Načo ho toľko nosíte na rukách? Prečo nespí s vami v posteli? Prečo spí s vami v posteli? Čo mu to dávate jesť? Neobliekajte dievča do takýchto farieb, to sa jej nehodí. Vy ho dávate do jaslí? A prečo jej nedáš výchovnú po zadku, veď to nikomu neublíži. Čo si to za matku, keď nezvládaš…(dosaďte podľa ľubovôle)?
Po narodení dieťaťa sa rodič, metaforicky povedané, postaví na pranier a čaká, kedy príde prvý hod kameňom. Pretože on príde.
"Keď mala moja dcéra pol roka, boli sme na obede so širšou rodinou. Mala som za sebou veľmi náročný týždeň, manžel bol na služobnej ceste, zapájala som sa do organizovania zhromaždenia k 17. novembru a do toho som v tie dni aj ochorela. Na obede som dostala otázku, ako sa mám. Pravdivo som odpovedala, že zle, nevládzem a je veľmi ťažké sa starať o malú, keď som chorá. Na to som dostala reakciu, že ako matka sa musím vedieť o dieťa postarať aj napriek tomu," spomína Katarína N. Pazmány (33) na jeden z prvých nepríjemných komentárov, ktoré ako rodička zažila.
Keď odbehla dcérku počas obeda nadojčiť, ešte počula, ako sa o nej rodina ďalej rozpráva. "Počas kŕmenia malej som sa rozplakala. Prišlo mi veľmi ľúto, že nastalo takéto nepochopenie, akoby bola moja skúsenosť bolesti a námahy neprenosná. Ako rodičia vtedy potrebujeme empatiu, nie rady a komentáre. Navyše v tom bolo veľmi cítiť porovnávanie síl medzi matkami," vraví.
Kritika, nevyžiadané komentáre, pripomienky a otázky sa zväčša objavujú od ľudí, ktorých novopečené matky, respektíve rodičia, dobre poznajú. Často sú to tí najbližší - vlastní rodičia, svokrovci, súrodenci s vlastnými deťmi, ale aj lekársky personál či kamarátky, ktoré sa zrazu nevyhnutne potrebujú podeliť o svoj pohľad na to, ako veci robíte a ako sa rozhodujete starať o svoje dieťa.
V článku si prečítate:
- Skúsenosti žien s kritikou a spochybňovaním ich rodičovských rozhodnutí,
- prečo majú ľudia potrebu druhých zhadzovať a komentovať,
- kedy sa "mother shaming" začal výraznejšie objavovať,
- prečo je škodlivý, k čomu vedie a ako súvisí so sebakritikou,
- ako sa proti nemu dá obrniť.
Tvoje dieťa nespí? Zlyhala si
Moderné rodičovstvo volá spomínaný fenomén aj "mother shaming" alebo "parent shaming", teda zahanbovanie, ale aj kritika či ponižovanie, ktoré sa môžu stať takými toxickými, až si osoba materstvo prestane užívať. Takáto kritika totiž málokomu padne dobre.
Navyše prebúdza aj vnútorný hlas, ktorý je často len zrkadlom vonkajších tlakov. Ženy sa napríklad samy seba pýtajú - som dobrá matka? Robím to dobre? Alebo si rovno hovoria - som príšerná, zlyhala som.
"Materstvo u mňa prišlo s obrovským balíkom neistôt a viny. Venujem sa mu dosť? Venujem sa mu príliš? Mám mu rozprávať, keď sme na prechádzke? Som zlá matka, keď počúvam podcasty pri prechádzkach? Dojčím už pridlho? Dávam mu príkrmy príliš skoro? Plná neistoty a viny som bola extrémne citlivá na každú radu, otázku, komentár," hovorí Denisa Nešťáková (36), ktorej syn sa narodil pred vyše rokom.
Viac na Tortyodmamy.sk
Viac na Artmama.sk
Viac na Nanicmama.sk
