Političky zobrazené opité či nahé. Slovenská prezidentka so židovským nosom či so šatami, ktoré praskajú vo švíkoch. Aj prezidentské manželky, ktoré sú vraj transrodové ženy.
Verejne aktívne a známe ženy sa často stávajú terčom dezinformácií po celom svete. Do mysle ľudí tieto lži zasievajú pochybnosti o ich kredibilite, schopnostiach či identite ako takej.
Medzinárodné organizácie, výskumníci, ale aj médiá a bojovníci a bojovníčky proti hoaxom a dezinfo scéne v poslednom čase upozorňujú na fenomén tzv. gendered disinformation, teda dezinformácií založených na rode.
Zväčša sú cielene zamerané na ženy, ale ich terčom sú aj LGBTI+ ľudia a iné menšiny. Miešajú v sebe sexizmus, mizogýniu, rodové stereotypy alebo mýty spájané s týmito skupinami.
Typickým príkladom sú političky, na ktoré takéto dezinformácie neútočia v súvislosti s ich politickým výkonom, ale s rodovo stereotypnými črtami - zobrazujú či vykresľujú ich ako príliš hysterické či emotívne, neschopné líderstva a na pretras sa dostáva aj ich sexualita či sexuálne zobrazovanie.
V článku si prečítate:
- Príklady rodovo podmienených dezinformácií u političiek, športovkýň a ďalších žien,
- s čím sa stretla prezidentka Zuzana Čaputová,
- prečo sú takéto dezinformácie hrozbou demokracie a kto ich šíri,
- ako sa proti dezinformáciám cieleným na ženy dá bojovať.
Príkladom je bývalá ukrajinská poslankyňa Svitlana Zališčuková, ktorú sa oponenti snažili zdiskreditovať tým, že pred časom rozširovali jej falošné nahé fotky. Po jej prejave pred OSN, kde sa vyjadrila ohľadom ruskej agresie na Ukrajine, sa na sociálnych sieťach šíril vymyslený komentár, ktorý tvrdil, že sľúbila, že bude nahá behať ulicami Kyjeva, ak by ukrajinská armáda prehrala kľúčovú bitku.
Minulý rok sa na facebooku vo veľkom šírili aj zábery ukrajinskej prvej dámy Oleny Zelenskej, ktorá sa údajne opaľovala hore bez na pláži v Izraeli. Od ľudí, ktorí dezinformácii uverili, si vyslúžila kritiku za to, že jej krajina je vo vojne a ona si užíva dovolenku. Keď fotku overili fact-checkeri z francúzskej AFP, ukázalo sa, že ženou na fotke bola v skutočnosti ruská televízna moderátorka.
Nejde však o nový fenomén. Stačí si spomenúť napríklad na americké prezidentské voľby v roku 2016. Hillary Clintonovú vtedy démonizovali prostredníctvom vykonštruovaných "dôkazov" o tom, že sa zúčastňovala na obchodovaní s ľuďmi. Niektoré videá tiež falošne poukazovali na to, že je v zlom zdravotnom stave.

Čaputovej šaty, nos aj vulgárny odkaz
Skúsenosť s takýmto typom dezinformácií má aj slovenská prezidentka Zuzana Čaputová, ktorá sa ich obeťou stala niekoľkokrát.