Spolužiak zo strednej školy ju prenasledoval niekoľko rokov. Zneužíval kontá priateľov, prenasledoval ju v práci, manipuloval okolie a zaplavoval ju správami.
Keď podávala trestné oznámenie, kópie jeho e-mailov a správ zabrali viac ako tisíc strán. „Niekedy to boli vyznania, v ktorých mi písal, ako pre nás zaobstaral krásny byt s výhľadom a letenky na dovolenku. Inokedy plánoval môj únos a znásilnenie,“ vraví OLÍVIA STRELKOVÁ, ktorá sa rozhodla bojovať súdnou cestou.
O svojej skúsenosti so stalkingom a boji, ktorý proti nemu podnikla, hovorí v rozhovore.
V rozhovore sa dočítate:
- Ako vyzerá život človeka vystaveného stalkingu,
- kedy, prečo a ako dlho ju stalker prenasledoval,
- kedy sa rozhodla brániť a ako prebiehali súdne spory,
- odporúčania pre obete a ich okolie.
O ľuďoch vystavených stalkingu sa hovorí, že v istom momente prestávajú mať život vo vlastných rukách a všetko prispôsobujú tomu, aby sa vyhli páchateľovi. Vás stalker prenasledoval viac ako šesť rokov. Aký to bol život?
Mala som pocit, že som neustále sledovaná. Môj stalker mi písal správy, e-maily, kontaktoval moje okolie, zneužíval dôveru spoločných priateľov, aby sa dostal k informáciám o mne, stával mi pred domom a chodil za mnou do práce. Bolo to veľmi intenzívne.
Vždy, keď som vyšla z domu, poobzerala som sa, či tam náhodou niekde nie je. Pocit, že si človek musí dávať pozor na každý svoj krok, je veľmi vyčerpávajúci.
Zmenila som osobné aj pracovné telefónne číslo, zmenila som prácu a bol to jeden z dôvodov, prečo som sa presťahovala.
Stalkera si väčšina ľudí predstavuje ako niekoho, kto prenasleduje známe osobnosti. Štatisticky sa však najčastejšie prenasledovateľom stáva bývalý partner či partnerka alebo človek, ktorý k prenasledovanej osobe prechováva neopätované city. Tak to bolo aj vo vašom prípade. Ako sa to celé začalo?
V mojom prípade išlo o bývalého spolužiaka z osemročného gymnázia, s ktorým sme sa spoznali, keď sme mali jedenásť rokov. Spočiatku sme boli aj kamaráti, boli sme v jednej partii, chodili sme spolu von. Ako pätnásťročná som si však našla prvého priateľa a to náš vzťah skomplikovalo.
Najskôr sa ku mne začal správať chladne, potom ma začal zhadzovať. Pred partiou aj pred učiteľkami. Často so mnou išiel do konfliktu a hovoril o mne, že som hysterka. Po čase som vyhodnotila, že najlepšie bude, ak ho budem ignorovať a posledné tri roky na gymnáziu sme sa ani nerozprávali.
Vedeli ste, prečo sa k vám tak správa?