Drogy. Vraj každý si dokáže nájsť tú svoju, s ktorou všetko do seba zapadne, s ktorou to "klikne". U niekoho je ňou kokaín, u iného heroín, u ďalších pervitín a iné. Andrea vyrastala v 90. rokoch a pamätá si vlnu, keď do hlavného mesta prišli tieto látky vo veľkom. Z mnohých jej známych sa stali narkomani a ona v nich videla odstrašujúci príklad. Napriek tomu si drogy časom našli aj ju.
Tie typicky diskotékové ako extáza či LSD ju obišli. Na tanec aj večierky mala vždy dosť energie. No keď mala po dvadsiatke, niečo sa zlomilo. "Na párty ktosi priniesol kokaín. Vyskúšala som ho, ale vôbec ma to nebavilo, vravela som si - toto je ono? Bola som z neho skôr unavená. O pár mesiacov ho niekto priniesol znova, opäť som ho skúsila, ale akurát som po ňom dokázala vypiť viac alkoholu," opisuje.
Až do tretice prišla úplne nová skúsenosť. "Znovu sme boli na nejakej párty, ľudia sa snažili zohnať koks, ale chlapec, ktorý ho tam predával, povedal, že už nemá. No mal niečo iné. A tak som sa prvýkrát dostala k pervitínu."
Andrea s priateľmi netušili, čo daná látka robí, chceli ju len vyskúšať.
"Dodnes si pamätám ten pocit, ktorý vo mne vyvolala. Viacerí ľudia ho opisujú podobne, keď vyskúšajú tú 'svoju' drogu. Bolo to, akoby ma objal celý vesmír. Všetky bolesti, ktoré som dovtedy prežívala - rozvod rodičov, úmrtie otca aj sexuálne násilie od bývalého partnera akoby zmizli a zrazu som sa cítila ako najsilnejšia žena na svete," opisuje 44-ročná žena počiatok svojej cesty k závislosti.
Pre SME porozprávala o svojej skúsenosti pod podmienkou, že redakcia neuvedie jej pravé meno, hoci ho pozná.
V článku si prečítate:
- Ako vyzerá život, keď človek roky užíva pervitín,
- prečo bola Andrea v liečebni až štyri roky,
- aké prísne sú pravidlá v liečebnom zariadení,
- ako sa dostala k Anonymným narkomanom a či jej pomohli,
- čo si myslí odborník o vyliečení sa zo závislosti.
Pervitín, inak nazývaný aj piko či metamfetamín, je jednou z najčastejšie zneužívaných drog na Slovensku. Potláča únavu, vyvoláva zrýchlený tok myšlienok aj sústredenie, prináša pocit eufórie a jeho užitie sa môže u osoby prejaviť aj vyššou sebaistotou a sebadôverou.
Odborníci zároveň upozorňujú, že predstavuje záťaž pre kardiovaskulárny systém - vyvoláva vysoký krvný tlak, tachykardiu a môže spôsobovať aj arytmie. Keďže človek pri ňom necíti únavu, organizmus sa môže preťažiť a fungovať až do extrémneho vyčerpania. Pri dlhodobom užívaní hrozia aj halucinácie, depresívne nálady, zmätenosť, neschopnosť sústrediť sa a mnohé ďalšie symptómy.
"Závislosť od pervitínu sa rozvíja rýchlo. Ide o psychickú závislosť a aj spôsob užívania v nej zohráva podstatnú úlohu," vysvetľuje Libor Kišš, primár Kliniky drogových závislostí Psychiatrickej nemocnice Phillipa Pinela v Pezinku.
Dodáva, že čím rýchlejšie sa dostaví efekt akejkoľvek psychoaktívnej látky, tým viac stúpa riziko vzniku syndrómu závislosti. "Napríklad pri intravenóznej aplikácii alebo fajčení metamfetamínu sa efekt dostaví do niekoľkých sekúnd, pri sniffingu (šnupanie) do troch až piatich minút," hovorí.
Andreu na prvý pohľad nič nepredurčovalo, aby niekoľko rokov užívala drogy. Pochádza z klasickej rodiny strednej triedy, s mamou a bratom žila v Bratislave.
Jej prípad ukazuje, že dostať sa k návykovým látkam, k ľuďom, ktorí ich distribuujú, a zároveň spadnúť do závislosti, nie je iba dôsledkom toho, odkiaľ človek pochádza, či aký je bohatý a vzdelaný, ale skôr rozmanitých životných okolností. Drogy sú totiž prítomné vo všetkých vrstvách spoločnosti.
Psychedeliká jej priniesli jeden z najkrajších zážitkov. Dnes robí osvetu o bezpečnom užívaní Čítajte Nepichám si, ešte na tom nie som tak zle
Andrea si spomína, že už ako tínedžerka mala problém hovoriť o svojich problémoch s blízkymi. Keďže mama ju a jej brata vychovávala sama, chcela ju chrániť od zbytočnej záťaže. "Vždy, keď som mala nejaký problém, snažila som sa ho vyriešiť sama. Z toho pramenilo, že aj vážnejšie veci som sa do poslednej chvíle snažila skrývať," vraví.
Dobre tajila napríklad aj to, že sa u nej ku koncu strednej školy začala rozvíjať porucha príjmu potravy. Diéty a nadmerné cvičenie sa u nej preklopili do bodu, v ktorom takmer prestala jesť a cvičila aj niekoľko hodín denne. "Vonkajšia spätná väzba na to, ako zrazu dobre vyzerám, bola natoľko silná, že som si vôbec neuvedomila, že sa postupne dostávam do problému," spomína.
Vymenila priateľov a priateľky - s tými, ktorí si na nej začali všímať, že niečo nie je v poriadku, sa prestala rozprávať. Doma zase tajila, že trávi celé hodiny vo fitku. Striedalo sa u nej obdobie anorexie a bulímie, ale možno aj preto, že nikdy nedosiahla hraničnú hmotnosť či výzor, pri ktorých ľuďom vyskakujú v hlave výkričníky, nik jej pomoc nenavrhol a ona sama sa ju bála vypýtať si.
Andrea začala hneď po strednej škole pracovať. Ako napredovala jej porucha príjmu potravy, tak sa začala rodine ešte viac odcudzovať, často sa vraj hádali.
Vtedy jej do života vstúpil pervitín. Užívala ho asi šesť rokov, jej vtedajší partner, s ktorým neskôr začala bývať, drogoval tiež.
Viac na Artmama.sk
Viac na Tortyodmamy.sk
Viac na Nanicmama.sk
