Martina Moravcová: Vstávať ráno o piatej a skákať do studeného bazéna, to mi fakt nechýba

Takmer tridsať rokov žije v Amerike, no na Slovensko sa vracia pravidelne a rada.

Slováci totiž podľa jej slov viac zapúšťajú korene a tie má jedinečná plavecká ikona MARTINA MORAVCOVÁ v rodných Piešťanoch. Pekne po slovensky funguje aj v ďalekom Dallase.

Tento článok nájdete aj v júlovom čísle magazínu SME ženy, ktoré je v predaji do 31. 7.

Leto momentálne trávite na Slovensku, napriek tomu, že žijete aj s rodinou v Amerike. Je to tak každý rok, vraciate sa sem práve počas leta na dlhší čas?

Áno, každý rok prichádzame na celé leto, zhruba dva a pol mesiaca, a tiež pravidelne na tri týždne v zime počas Vianoc. Bohužiaľ, inokedy sme už limitovaní školským rozvrhom detí.

V americkom Dallase ste už od roku 1995, takmer tridsať rokov. Ste už viac doma tam alebo sa stále cítite viac doma v rodných Piešťanoch?

Cítim sa na oboch miestach doma, ale vždy sa tešíme oveľa viac na Slovensko, lebo čas trávený tu je voľnejší, taký prázdninový. A kto by nepreferoval čas voľna a prázdnin pred rutinou školského ci pracovného kolobehu?

Čo si pri pobyte v Piešťanoch najviac užívate?

Ten malomestský život, všade je blízko, aj na pešo, aj na bicykli, čo vo veľkomeste, a obzvlášť americkom, je zase všetko autom – aj za roh k susedovi, obrazne povedané. Tiež rodiny a priateľstvá, ktoré sú u nás také trvácnejšie.

Je teda život v Amerike diametrálne odlišný od toho na Slovensku? V čom ešte vidíte najväčšie rozdiely?

Rozhodne spôsob života v takmer 7,5-miliónovej metropole Dallas-Ft Worth je iný ako ten malomestský piešťanský. Mne pripadá taký viac izolovaný, akoby pri ňom nebol na nič čas, každý sa kamsi ponáhľa, čo len zorganizovať dvojhodinové hranie sa detí je fuška a musí sa naplánovať.

Ľudia sa neustále sťahujú za školou, prácou alebo za väčším pohodlím. U nás ľudia viac zapúšťajú „korene". V Amerike je ten život taký viac tranzitný a teda aj tie rodinné a priateľské väzby nie sú hlboké alebo stabilné.

A čo vaše deti? Aký majú vzťah k Slovensku? Rozprávate sa s nimi aj v Dallase po slovensky?

Vzťah majú výborný, narodili sa tu, sú to Slováci. Doma sa rozprávame medzi sebou ako rodina výlučne po slovensky, cepujem ich za to (smiech).

V Amerike ste študovali, keď ste sa spoznali so svojím manželom. Čo tam robil on a prečo ste sa rozhodli tam zostať?

Tiež bol študentom na univerzite. Ja som po skončení školy zostala trénovať v univerzitnom tíme a manžel doštudoval právo a rozbehol právnickú kariéru, a tak prirodzene nás jeho práca, keďže má vlastnú prax, ukotvila v Dallase.

(zdroj: FOTO - JANA LISKA PHOTOGRAPHY)

Život s profesionálnym športovcom zrejme nie je úplne jednoduchý a chce veľa kompromisov...

Isto nie je, a nebol ani so mnou. Veľa som trénovala a cestovala po svete, ale našla som partnera, ktorý tento spôsob nielenže toleroval, ale podporoval ma a bol na mňa vždy veľmi hrdý.

Nesnažil sa ma nejako privlastňovať či obmedzovať ma v profesionálom športe. Preto je aj náš vzťah taký pohodový. Aj teraz, už po viac ako dvadsiatich piatich rokoch, napriek tomu, že máme relatívne malé deti – čerstvú tínedžerku – trinásťročnú dcéru a deväťročného syna.

V Amerike býva zvykom, že sa o deti a domácnosť stará opatrovateľka. Bolo to tak aj vo vašom prípade, keď boli deti menšie, alebo ste všetko robili sama „po slovensky“?