Skupinová terapia môže byť silno liečivá a aj finančne výhodnejšia, keď potrebujete pomoc

Vo svojej slávnej a obsiahlej knihe Teória a prax skupinovej psychoterapie píše známy psychiater a psychoterapeut Irvin D. Yalom, že "mnoho pacientov vstupuje do terapie so znepokojujúcou myšlienkou - že sú vo svojej mizérii jedineční, že len oni majú určité desivé alebo neprijateľné problémy, myšlienky, impulzy a fantázie".

Práve skupinová terapia môže byť odpoveďou na túto znepokojujúcu myšlienku. Len málokto je vo svojich problémoch sám alebo sama. Skupinová terapia je pritom rovnocenná s individuálnou psychoterapiou a môže byť aj rovnako účinná a úspešná. Človek si vďaka nej uvedomí, že rôzni ľudia zažívajú podobné emócie či ťažkosti a konfrontuje sa s tým, ako ich riešia a prežívajú iní.

"So skupinovou terapiou som mala skvelú skúsenosť. Pre mňa osobne bola dokonca cennejšia než individuálna terapia. Terapeutka vždy začínala sedenia rozhovorom jeden na jedného o tom, s akými situáciami sme sa v danom týždeni stretli, ako sme v nich konali a ako sme boli so sebou spokojní. Bolo až neuveriteľné vidieť, ako sa zo sedenia na sedenie menila mienka ľudí okolo mňa o sebe samých, napríklad ako boli schopní čoraz asertívnejšie určovať si svoje hranice," hovorí Kristína Chlepková (35), ktorá takýto typ terapie podstúpila pred niekoľkými rokmi.

Okrem toho, že ju považovala za inšpiráciu, išlo aj o záväzok. "Musieť o tom pred všetkými hovoriť ma nútilo na sebe zapracovať viac a tiež bolo super, ako sme sa navzájom podporovali, keď sa niekomu z nás podarilo niečo, s čím dlho bojoval," opisuje.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Introverti a extroverti. Ako spolu môžu vychádzať ľudia s odlišnými typmi osobnosti? Čítajte 

Človek podľa psychoterapeutky z Centra emočného zdravia a edukácie Aleny Hrčkovej potrebuje prirodzene cítiť, že mu druhí rozumejú. "V skupine spoznáva, že aj tí druhí sú alebo boli vo veľmi podobnej situácii, súznením akoby prichádzalo k znovuprežitiu a uvoľneniu, vyplaveniu. Zároveň k vzájomnému spolucíteniu a liečeniu. Všetko sa to deje plynulo, pretože každý ovplyvňuje každého," vysvetľuje.

Účastníci skupinových terapií podľa Hrčkovej zažívajú blízkosť druhého, testujú svoje hranice a tiež sa učia rešpektovať hranice ostatných. "Je to proces učenia sa sociálnym zručnostiam. Nejde len o racionálne porozumenie danej témy, ale cez vzájomné vypočutie sa otvára emocionálny svet každého, učia sa empatii, sebareflexii, vyššiemu princípu spolupatričnosti," dodáva.

Chlepková sa k skupinovej terapii dostala viac-menej náhodou. Na internete videla video o emocionálnej závislosti, ktoré viedla uznávaná španielska psychologička Silvia Congost. Vďaka jej prednáške získala iný pohľad aj na svoj vtedajší vzťah.

"Došlo mi, že som v ňom úplne stratila samu seba, svoju autenticitu a sebahodnotu. Chcela som sa o emocionálnej závislosti dozvedieť viac a keď som zistila, že robí aj kurzy neďaleko mesta, kde žijem, hneď som sa chcela prihlásiť. V tom čase však mali naplánovaný len kurz ohľadom sebavedomia. Táto téma ma primárne nezaujímala, ale ona ako osoba a jej prístup ma nadchli, tak som sa rozhodla to vyskúšať," hovorí Chlepková, ktorá žije v zahraničí.

Aj introverti sa dokážu prekonať

Sedenia, na ktorých sa Chlepková zúčastňovala vyše dvoch mesiacov, boli presne štruktúrované a zhruba desiatka ľudí na každom stretnutí dostávala zadania samostatných úloh, vizualizácií, pracovných listov, ale došlo aj na interaktívne úlohy vo dvojiciach a domáce zadania.

Skupinové terapie však majú rôzne formy.