Dievčatko v zrkadle plakalo, líčidlo vydržalo. Tak sa zrodil český mejkap

Na začiatku viacerých svetových objavov stáli malé dievčatká. Vďaka jednému japonskému dievčatku s loptou vznikli nerozbitné hodinky. Iné sa v Amerike hrávalo s hmotou na čistenie tapiet, ktorú neskôr jej otec upravil a začal predávať ako plastelínu pre deti.

A potom prišlo české dievčatko, ktoré navždy zmenilo svet krásy. To dievčatko stálo na schodoch pražského Ústavu lekárskej kozmetiky. Malo päť rokov a držalo za ruku svoju mamu.

Na tvári malo oheň, nebol to však oheň radosti, akým deťom občas planú tváre. Toto dievčatko malo cez pol tváre névus, dermatologicky sa prejavujúcu poruchu ciev, z ktorej nemá radosť nikto.

V tom čase by sa dievča s podobnou diagnózou možno ani nevydalo a chlapec s týmto problémom by to tiež nemal jednoduché. Deti aj dospelí dokážu byť vo svojich predsudkoch krutí.

Tento článok nájdete aj v júnovom čísle magazínu SME ženy, ktoré je v predaji do 30.6.

Ústav, máme problém

Písal sa rok 1965 a o laseroch určených na lekárske použitie v tej dobe ešte nechyrovali. Vysoká štíhla pani s ikonickým drdolom sa na schodisku sklonila k dievčatku, pohladila ho po vlasoch a v tej chvíli sa rozhodla, že jej pomôže.

Olga Knoblochová, ktorá v Ústave pracovala ako školiteľka kozmetičiek, bola už v tom čase sama matkou. Vedela, že musí niečo vymyslieť, preto sa poradila s dermatológmi.

Hľadali niečo, čo problém prekryje, ale zároveň to nebude vidieť. Hmotu, ktorá bude mať rovnakú farbu ako pokožka, ale neuškodí jej. A tiež bude odolná proti vode, aby bolo v lete možné s ňou aj plávať. Lenže nič také v tej dobe neexistovalo.

Zdalo sa, že ide o želanie z ríše snov. Neskôr pani Olga prizvala k okrúhlemu stolu aj inžiniera Boublíka, ktorý mal na Barrandove na starosti výrobu filmových a divadelných líčidiel.

Olga Knoblochová jasne definovala kozmetické požiadavky ako perfektné krytie, roztierateľnosť, priedušnosť hmoty a Vladimír Boublík strážil jej technologický vývoj a výrobu.

Lekári mali za úlohu kontrolovať kvalitu zložiek. Po desiatich mesiacoch vývoja vzniklo desať tubičiek s rôznymi odtieňmi.

Mierne vystrašené dievčatko opäť prišlo do Ústavu lekárskej kozmetiky. Pani Olga mu naniesla prípravok na tvár a postavila pred ňu zrkadlo. Dievčatko si zvedavo prezeralo svoj odraz, nespoznávalo totiž, koho v ňom vidí.

Až po chvíli si uvedomilo, že je to ona a že je krásna. Spolu s mamou sa rozplakali a o chvíľu už slzili všetky tri. Mejkap však stále držal! Písal sa rok 1966 a zrodil sa Dermacol. Derma ako koža, col ako color – farba. Svet sa navždy zmenil, nielen pre jedno kedysi nešťastné dievčatko.

Olga Knoblochová. (zdroj: FOTO - DERMACOL)

Kto je pani Olga?

Olga Knoblochová sa narodila 26. apríla 1933 v Prostějove, kde jej otec Jaroslav Kamarýt, slávny letecký akrobat, pôsobil ako učiteľ lietania na leteckom učilišti.

Medzi jeho žiakov patrilo mnoho budúcich československých pilotov pôsobiacich v radoch RAF. Z rodiny jej matky zase pochádzali krajčíri, po ktorých Olga zdedila praktickosť, zručnosť a talent zakrývať nedostatky a zvýrazňovať krásu.

Od svojej mamy odpozorovala aj umenie byť za každých okolností upravená, a okrem krstného mena zdedila aj jej akčnosť. Jej mama Olga navyše ovládala dva svetové jazyky a v roku 1935 získala vodičský preukaz, čo bolo v tom čase u žien výnimočné.